čtvrtek 8. února 2018

Nejtemnější tajemství - Kapitola 16



Urobím to preto, lebo ťa chcem. Keď Amunovi zazneli v ušiach Haideeine jemné úžasné slová, prestal čakať, kým prevezme iniciatívu, prestal čakať, kým fyzicky dokáže, že po ňom túži a on získa zadosťučinenie za to, že ho v sprche odmietla v prospech Micaha.
Môžem ti dať, čo chceš, povedal jej surovým hlasom.
Pootvorila pery a s úľavou si vydýchla.

Nechcel v nej vyvolať pocit úľavy; chcel, aby jej z hlavy vyfučali všetky myšlienky. Zastonal a zmocnil sa jej úst, s jednou rukou na jej zátylku a druhou na zadku. Trhol ňou a pritiahol si ju k nekompromisnej línii svojho tela. Okamžite sa mu otvorila a pozývala jeho neodbytný jazyk do svojich vlhkých saténových hlbín. Chutila po mäte a jablku, oboje zmrazené ako zmrzlina. Oboje poháňalo jeho túžbu.
Počas ich rozhovoru sa jej chcel opýtať na jej neprirodzene chladnú pokožku, ale ako hovorila o smrti a bolesti, nemohol sa sústrediť na nič iné, len na nájdenie spôsobu, ako ju zachrániť. Musí existovať. A musí existovať dôvod, prečo sa neustále vracia späť.
Koľkokrát už zomrela? dumal. Koľkými spôsobmi? Nevedomosť ho mučila, no mal pocit, že keby vedel, úplne by ho to zničilo. Nezaslúžila si takto trpieť, bez ohľadu na to, čo urobila v minulosti. Obzvlášť nie viac než raz. Strach v jej očiach, keď hovorila o znovuzrodení do toho istého tela... už nikdy to nechce vidieť.
Môže jej dávať za vinu, že nenávidí jeho a jeho priateľov? Nesmrteľní posadnutí démonom vyvraždili jej rodinu, jej manžela. Amun by reagoval rovnako, zničil by každého, kto bol za to zodpovedný, čo i len málo. V čase Badenovej smrti Haidee vedela o Lordoch len to, že sú násilnícki, šialení a schopní akéhokoľvek temného činu. Pravdaže hľadala spôsob, ako ich zničiť.
On by jej urobil to isté. Aj jej kolegom.
Teraz, keď sa Amun pozrel dozadu bez pocitov viny, hnevu alebo zúfalstva, o troch veciach vedel na isto, že sú pravdivé. Haidee prišla o rodinu. On stratil priateľa. Už ju viac nebude za tú stratu nenávidieť. Odkedy sa prebúrala do jeho spálne a s nehou sa starala o jeho rany, aj tak sa nedokázal sústrediť na nenávisť. Musel sa k nej nútiť.
Teraz ju chcel celú. Nemohol, nechcel sa uspokojiť s ničím menším. Nebolo to už o potrebe ovládnuť ju alebo oslobodiť sa od svojich démonov – túžil len po tom, aby ju potešil.
„Amun,“ zachripela a zvuk jeho mena vychádzajúci z tých rozkošných pier ho takmer zrazil na kolená. „Ty... ty si prestal. Prečo si prestal?“
Amun. Nazvala ho Amun. Zdvihol hlavu a pozrel na ňu. Pery mala vlhké, červené a opuchnuté. Vystrčila konček jazyka, aby zachytila jeho pretrvávajúcu chuť. Úd mu okamžite zapulzoval zúfalou túžbou cítiť zovretie stien jej pohlavia.
Položila mu ruky na ramená a zaťala doňho nechty. Ledva dýchal, potil sa, napriek chladnému vánku prichádzajúceho z jej tela.
„Čo sa stalo?“
Predtým si mi hovorila „zlatko“. Keď si si myslela, že som... Micah. Sotva mohol pomyslieť na to odporné meno. Jeho tolerancia a odpustenie zahŕňali Haidee, a iba ju. Ten bastard je nielenže lovec, ale on ju navyše držal a ochutnával. Amun vedel, že je to iracionálne, no aj tak opovrhoval každým mužom, ktorému sa kedy dostalo toho potešenia. Jeho potešenia. A teraz ma nazývaš menom, dokončil hrozivo.
Jej výraz zjemnel, takže ešte väčšmi vynikli jej nežné črty. „Jediná osoba, ktorú som kedy nazvala zlatko, si ty.“
Nuž, tak teda dobre. To je prijateľné. Opäť sa náhlivo zmocnil jej úst. Ich jazyky sa prepletali, brali si, dávali, ich zuby do seba narážali. Rukami začali blúdiť po tele toho druhého a každý nový dotyk zvyšoval ich vášeň. Vzal jej do dlaní prsia a cítil, ako mu pod rukami stvrdli bradavky. Zastonal.
„Kiežby boli väčšie,“ povedala pomedzi bozky.
Jej prsia? Prečo?
„Mužom sa páčia väčšie.“ Uvedomil si, že niekto ju musel ohľadom jej tela zneistiť, a on toho niekoho chcel zabiť. Tomuto mužovi sa páčia takéto.  Stisol. Boli malé, presne ako naznačovala, ale pevné a nádherne zahrotené. A boli vskutku na zahryznutie, ako predpokladal. Sú dokonalé.
Vlastne... pretiahol jej tričko cez hlavu a roztrhol prednú časť podprsenky. Ruksak jej dá ďalšiu. Keď sa látka rozdvojila, zazrel bradavky tej najkrajšej ružovej farby, akú kedy videl.
Si prekrásna. Znel omámene a bolo mu to jedno.
„Ďa-ďakujem.“
Sklonil hlavu, vzal jednu z malých perličiek do úst a začal sať – trochu silnejšie, než zamýšľal. Prudko sa nadýchla, ale neodtlačila ho. Nie, ona mu vplietla prsty do vlasov a pritiahla si ho k sebe.
Presunul sa k druhej bradavke a venoval jej rovnakú pozornosť, ako jej predchodkyni, až kým jej nenaskočila husia koža. Až kým sa jej pri každom jeho pohybe nezachvelo brucho očakávaním. Až kým jej z úst nevychádzali zadýchané stony pretkávané jeho menom a prosbami o zmilovanie – a o viac.
Amun už veľmi dlho nemal milenku, no základy si ešte pamätal, a navyše ho hnal inštinkt, ako ešte nikdy predtým. Dotknúť sa, ochutnať, zmocniť sa, vlastniť. Mohol by byť hoc aj panic, a aj tak by našiel spôsob, ako túto ženu potešiť, lebo priviesť ju k vrcholu nebola len túžba. Bola to nevyhnutnosť.
Jej rozkoš bola jeho rozkošou, jednoducho to tak bolo.
Dotknúť sa... ochutnať... áno, ochutnať. Narovnal sa a opäť začal plieniť jej ústa, musel ju znova ochutnať.
Chcel na to ísť pomaly, chcel si vychutnať každý kúsok z nej. Naučiť sa, čo má rada, a čo nie. No bolo to presne ako predtým, stačil jediný bozk a pár pohladení, a vášeň medzi nimi vybuchla ako atómovka. Všetečné ruky zvierali, nechty škriabali. Svojou erekciou sa trel o jej rozkrok a ona mu pri každom pohybe vychádzala v ústrety.
Po všetkom, čo mu povedala, mal pocit, že ju môže každou chvíľou stratiť. Ako keby mu ju niekto mohol vziať a ona by sa zobudila v tej jaskyni v Grécku a nepamätala si jeho ani tento bozk.
Obaja boli do pol pása obnažení, a keď mu prsami prešla po hrudi, zasyčal. Ich bozk nespomalil, jazyky sa nepretržite prepletali, hľadali, požadovali. Zmocniť sa... vlastniť... Chytil ju za zadok a prirazil ho k sebe. Z trenia sa stalo horúčkovité hľadanie.
Nie, nebola to horúčka. Krv mu vrela, to je pravda, prúdila mu v žilách rýchlosťou, ktorá by slabšieho muža zabila, no žena v jeho náručí bola každou uplynulou sekundou studenšia. Jej koža bola ako ľad, jej ústa ako búrka, a keď doňho vstúpil jej jazyk, tá ľadová búrka vošla aj doňho.
Démoni sa predtým ukrývali v úzadí jeho mysle, báli sa dať o sebe vedieť. Teraz vrešťali, jej dotyk mal na nich vplyv, akoby ich niekto napojil na elektrický generátor. Každý jeden – a bohovia, boli ich stovky – sa mu plazil po hlave a snažil sa zo všetkých síl vyhnúť Haidee... a jej neodvratnému chladu.
Napokon bozk spomalil... spomalil... a potom sa Haidee odtiahla. „Si v poriadku?“ Hánkou ho pohladila po líci.
Len potrebujem... chvíľku... Amun zatvoril oči, sadol si na päty a pomaly sa nadýchol, a potom opatrne vydýchol. Napnuté svaly  súperili s kosťami a pritom vysielali bodavú bolesť do celého tela. Bolesť prichádzala od démonov, to áno, ale tiež od nenaplnenej túžby. Nebol pripravený prestať.
„Môj vnútorný teplomer ma niekedy premôže. Mrzí ma to. Nechcela som, aby – cítila som to... Prepáč,“ povedala znova a v jej hlase boli stopy smútku. „Budem sa už ovládať, sľubujem.“
Neospravedlňuj sa, povedal jej. Neurobila si nič zlé. Okrem toho, páči sa mi to.
Nebol si istý, prečo jeho démonov v jednej chvíli upokojuje, a v tej ďalšej vyburcuje. Nebol si istý, čím ich pritiahne, alebo prečo na ňu tak reagujú, ale tú hádanku rozlúšti neskôr. Potom, ako sa od Haidee odtrhol – hoc len na minútu – sa mu vrátilo teplo a démoni prestali tak urputne bojovať. V tej chvíli to stačilo.
Naproti tomu Tajomstvo na celé jeho utrpenie nijako nezareagoval. Amun si nemyslel, že by sa jeho spoločníkovi zmeny teploty páčili, ale nezačal – vtedy ani teraz, hoci Amun mal v úmysle vrátiť sa k tomu, čo začal, k svojej žene – kričať od strachu. K svojej žene.
Nikdy by nečakal, že by ho to slovné spojenie tak tešilo. Ale to ona presne bola. Jeho. Vo všetkých smeroch, na ktorých záležalo – a čoskoro všetkými predstaviteľnými spôsobmi. Jeho priatelia to nepochopia. Možno ho budú dokonca nenávidieť, považovať ho za zradcu. Nezáležalo mu na tom, nech sa snažil akokoľvek. Veď jej blaho bolo dôležitejšie než on sám.
Zmena v jeho zmýšľaní bola radikálna, dokonca aj naňho, a ešte si na ňu celkom nezvykol. To však neznižovalo jej následky. Držal ju vo svojom náručí, počúval jej príbeh o strate, počul v jej hlase bolesť a niečo v ňom sa zlomilo. Začal rozumieť pravde. Boli si v mnohom podobní. Odhodlaní, neustále bombardovaní najhorším, čo svet vedel ponúknuť – miestami, okolnosťami – a napriek tomu nachádzali radosť všade kde mohli.
Túto ženu chcel. A bude ju mať. A áno, možno ho teraz poháňa čistá túžba, možno sám seba presviedča o citoch, ktoré by v sebe normálne neživil, len aby zmiernil hanbu, že je s nepriateľom. Ale nemyslí, že je to tak.
„Možno je dobré, že sme prestali,“ zašepkala chvejúcim sa hlasom. „Ja – stále s tebou nemôžem spať.“
Amun prudko roztvoril oči a vedel, že svetlo z ohňa odhalilo v jeho očiach temnú hrozbu. Kvôli nemu? opýtal sa.
„Áno. Nepodvediem ho.“
Zaťal zuby. Kedy si s ním naposledy spala? Po každom slove mu na hlase bola badať väčšia zúrivosť.
„Nespala. Ani raz.“
Zúrivosť bola v okamihu preč. Mohla pokojne povedať včera, aj tak by ju stále chcel – pochyboval, že by to niečo mohlo zmeniť – ale vedomie, že sa jej Micah nedotkol týmto spôsobom, priživilo jeho nový pocit majetníctva. Keď si s ním chodila, myslela si si, že som to ja, pripomenul jej.
„Áno.“
Amun jej zovrel boky, pritiahol si ich k sebe a pritisol sa k nej. Ak mu chceš byť verná znamená to, že podvádzaš mňa.
Zastonala a viečka jej poklesli. Keď ju donútil nehýbať sa, zahryzla si do pery. „Možno máš pravdu, ale stále je v tom kúsok nevery. Takže, žiaden sex. Až kým mu nepoviem, že je medzi nami koniec. Ale...“
Ale Amun ju mohol pobozkať, to mu chcela povedať. Zúrivosť sa vrátila v plnej sile. Bozkávanie je tiež jedna z foriem nevery, Haidee. Vedel, ako by reagoval, keby ju nachytal, ako bozkáva iného muža. Potiekla by krv.
Ramená jej poklesli a na tvári sa jej náhle objavil zmučený výraz. „Máš pravdu. Prepáč. Viem, že máš pravdu. Ja len, že kvôli tebe... horím. Tak teda prestaneme. Nadobro. Až kým – jednoducho až kým.“
Rozíď sa s ním vo svojej mysli. Hneď.
„V srdci a v mysli som s ním skončila už dávno. Ale musím mu to povedať, Amun. Zaslúži si to. Viem, že mi nebudeš veriť, ale je to dobrý človek.“
Amun si práve uvedomil, že urobí čokoľvek, aby túto ženu ochránil, dokonca sa vzdá života, aký doteraz poznal, len aby bol s ňou. A ona sa pritom kvôli nemu nedokázala vzdať svojho priateľa. Nie celkom. Hoci jedna časť z neho obdivovala jej lojalitu, druhá ju chcela len pre seba.
Žiaden sex, tak to povedala. A teraz, kvôli tomu, čo povedal on, ani žiadne bozkávanie. Nuž teda, pri bohoch, bude robiť všetko ostatné. Zamračene ju chytil pod kolenami a potiahol, čím ju dostal na chrbát. Pristála na mäkkých okvetných lístkoch, ktoré zmiernili tvrdosť dopadu. Bol na nej skôr, než sa stihla nadýchnuť, roztiahol jej nohy a vtisol sa medzi ne.
Nepodvádzaj ma, Haidee. Nepodvádzaj ma. Prosím.
Zastonala, akoby mala bolesti, a potom sa rozhodla. „Ja – ja – možno som strašná osoba, ale potrebujem, aby si ma pobozkal. Prosím.“
Nie si strašná. Si dokonalá. V tej chvíli zistil, že by jej nič nedokázal odoprieť. Takže pobozkať? Áno, hoci zvažoval, že ju trochu nalomí. Ich ústa sa stretli v šialenom tanci, lízali, sali, hrýzli. Dávala si pozor na svoju teplotu, presne ako sľúbila. Ako to robila, to netušil. A nepáčilo sa mu, že sa tomu nemohla odovzdať úplne, že sa musela stále ovládať.
V duchu si sľúbil, že keď bude po všetkom, keď sa zbaví démonov, bude ju mať. Úplne celú. Jej chlad aj každý centimeter jej zmyselného tela. Dokonca aj jej srdce. On si to svoje pravdaže ustráži – chcieť ju, potrebovať ju, to všetko je v pohode, ale jeho nikto vlastniť nebude – no pri bohoch, rozhodne a definitívne bude jeho.
Rozopol jej džínsy, stiahol ich dole, až ich úplne vyzliekol. Neprotestovala, nesnažila sa ho zastaviť. Verila mu, že neprekročí hranicu, ktorú vytýčila. Znova sa cítil rozpoltený, páčilo sa mu, že mu verí, no na druhej strane nenávidel, že od neho nechce viac, že po ňom netúži tak ako on po nej. Nenávidel, že si na nej vybudoval závislosť, no ona nevyzerala, že by bola závislá na ňom.
Nuž, bude to musieť zmeniť.
Amun sa bozkami presunul k jej prsiam a znova jazykom láskal jej bradavky. Keď už sa zvíjala, dvíhala boky túžiac po dotyku, akomkoľvek dotyku, prešiel k pupku. Tam ju mučil letmými jemnými uhryznutiami, zatiaľ čo sa prstami pohrával s okrajom nohavičiek, či už na páse, tak okolo stehien, no nepohladil ju tam, kde to najviac potrebovala.
„Amun... zlatko... prosím.“
Prosila ho. Dobre, to je dobre. Presne tak to chcel. No jeho tak všetko bolelo od nenaplnenej túžby, že netušil, ako tento ich stret prežije. Na čele sa mu perlil pot, kožu mal napnutú a spaľovala ho zžieravá potreba, ako zvonku, tak zvnútra.
Chcem ťa znova ochutnať. Tentokrát ťa vezmem až na koniec. Konečne ju pobozkal medzi nohami, jazykom prešiel po vlhkej látke nohavičiek.
Jej boky vystrelili a ona nezadržateľne vykríkla. „Áno!“
Dáš mi úplne všetko.
„Ánie.“ Vlnila sa, hľadala jeho ústa. „Nemôžem.“
Ja viem. Ale čoskoro.
„Čoskoro. Áno, čoskoro.“
S jej prísľubom zvoniacim mu v ušiach roztrhol látku, aby mu nestála v ceste a začal na nej hodovať. Pri prvom naozajstnom kĺzavom dotyku jeho jazyka vykríkla a úplne sa mu odovzdala. Ochutnával jej ženskosť a mrazené marhule, ktoré cítil v tú noc, kedy ju stretol. Už predtým si myslel, že horí, no toto... spaľovalo ho to zaživa.
Penis mal napnutý na prasknutie, až začal prirážať o tvrdú zem. Pumpoval, akoby bol vo svojej žene. Potiahla ho za vlasy, nie aby ho odstrčila, ale aby ho popohnala.
Lízal ju zvnútra a cítil, ako sa mu tie tesné steny uzavreli okolo jazyka. Sal a prehĺtal, olizoval a kmital po jej klitorise. Onedlho sa nielen zvíjala, ona sa milovala s jeho ústami, pohybovala sa proti nemu, nohy položila na jeho ramená, pätami sa mu zarývala do chrbta.
Ruky za hlavu, prikázal, a bol nesmierne rád, že sa s ňou dokáže rozprávať prostredníctvom mysle, že nemusel prestať s tým, čo robí.
„Pre-prečo?“
Urob to.
Váhavo ho pustila a zdvihla ruky.
Chyť sa skaly za tebou.
Tentokrát poslúchla bez otázok.
Nepúšťaj sa. Chytil jej stehná, zodvihol a zvrtol ju tak, že bola tvárou k zemi. Aj on sa otočil a strčil sa pod ňu, takže bol medzi jej nohami. Padla naňho a jej jadro sa ocitlo priamo pred jeho tvárou. Vďaka tomu, že sa držala skaly, nepadla tvárou do okvetných lístkov, no nezachránilo ju to pred zvýšeným tlakom jeho úst a jazykom, ktorý sa teraz ponáral hlbšie než predtým.
„Och Bože. Amun!“ Prešla ňou triaška on cítil, ako proti nemu vibruje.
Taká mokrá. Taká dokonalá.
„Amun. Prosím, viac, potrebujem, chcem.“
Jednou rukou jej zovrel boky. Druhou si začal prechádzať po penise. Kým dráždil ju, dráždil zároveň aj seba, predstierajúc, že sa milujú. Pumpovala proti nemu, hore a dole, jej esenciu mal po celej tvári, a on rukou kopíroval jej pohyby.
Je to tak dobré. Zažil už niekedy niečo také dobré? To je nemožné.
„Pridaj! Musím... takmer... potrebujem...“
Jeho. Potrebovala len jeho. Pustil jej boky a siahol pod ňu, neustávajúc vo svojom zmyselnom dráždení. Jej ani svojom. Horúčkovito do nej vrazil dva prsty.
Tesná. Bola taká tesná. A keď tie prsty zabodol hlboko, čo najhlbšie, stiahla sa okolo neho a vtiahla ho ešte hlbšie.
„Tam!“ vykríkla. Hlas sa jej zlomil, lebo začala vrcholiť, každý jej sval sa stiahol v snahe udržať ho vnútri.
Pocit, ako ho zviera, postrčil cez okraj aj jeho. Vybuchol a horúce semeno mu vystrelilo na brucho. A keď odznel aj posledný jej záchvev, keď zo seba vytlačil aj poslednú kvapku, zdvihla sa na kolená, lapajúc po dychu, a prerušila ich intímny kontakt. Obaja naraz nad tou stratou zastonali.
Skĺzla mu dole po hrudi a klesla naňho. Hoci jeho prvou myšlienkou bolo oboch ich očistiť, nedokázal sa prinútiť odsunúť ju. Ovinul okolo nej ruky a držal ju. Vedel, že ju nikdy nebude schopný nechať odísť.

Hlavu mal (vcelku) jasnú, takže za svoje majetníctvo nemohol viniť túžbu. Bola jeho. Teraz... a navždy.

12 komentářů: