čtvrtek 13. července 2017

Podlehni temnotě - Kapitola 22



Dvor Temnoty, Temnota

Ani po hodinách úmorného boja sa nič nezmenilo, až nato, že prenechal Yumimu Severnú bránu a presunul sa za hradby. Hľadal Chnuma, v čom pred niekoľkými minútami uspel. Teraz stáli oproti sebe a súperili na psychickej úrovni. Okolo nich sa bojovalo, ale všetci mali toľko zdravého rozumu, aby im neskrížili cestu.

,,Keby mohol Mithra bojovať, stál by tu miesto teba,“ prehovoril Kearn medzi imaginárnym pretláčaním. Obaja na myseľ toho druhého pôsobili svojou vnútornou silou a zároveň bránili svoju. Išlo tu ako o magickú silu, tak aj o koncentráciu. Silní nesmrteľní sa takto dokázali pretláčať hodiny bez toho, aby sa ich telá pohli. Aj oni by tu takto možno stáli celý deň, keby nezacítili na bojisku prítomnosť Ardaryunov, čo znamenalo jediné – minimálne jedno zo Stelesnení prichádzalo alebo ich už omrzeli ich ustavičné vojny a poslali Bryalov, aby ich zabili. 
Pri oboch sa z každej strany zjavil jeden Ardaryun, pričom jeden im držal pod hrdlom ostrie dharru a druhí im ju tisol na zadnú stranu krku. Dharr bol jednoručnou a zároveň aj dvojručnou zbraňou. Na prvý pohľad sa podobal japonskej katane, avšak mal dlhšiu rukoväť, ktorá sa končila otvorenou dračou hlavou. Práve z nej totiž vychádzalo meter dlhé ostrie, ktoré sa z nej vysunulo po aktivovaní spúšťača. Dharr bol využívaní Ardaryunmi, Nebeskými drakmi a niektorými nesmrteľnými, ktorí si v tejto zbrani našli zaľúbenie. Ardaryunovia boli imúnni voči všetkej mágií, ktorá nepochádzala priamo od štyroch Stelesnení. Avšak neznamenalo to, že ju necítili. Behom niekoľkých stotín sa z bojiska vytratila všetka bojová mágia a zbrane padli na zem. Vojaci kľačali s hlavami dotýkajúcimi sa zakrvavenej pôdy. Jasnú oblohu nahradila čierňava, z ktorej sa spustil hustý lejak.
Za všetko mohli iba dvaja nesmrteľní, ktorí kráčali ich smerom. Prvým bol vysoký veliteľ Ardaryunov, odetý do Ardarunskej štvorfarebnej zbroje a v ruke držal obojstrannú dvojčepeľovú kopiju. Nizhak bol rovnako ako dharr vyrábaný a používaný samotnými Ardaryunmi, bo na rozdiel od neho sa využíval v bojoch. Nizhak v Gabrielthových rukách znamenal, že potečie krv. Gabrielth patril k tým najlepším bojovníkom a jeho telekinetické schopnosti pocítili všetci na bojisku. Po jeho pravici kráčala nižšia žena v medených šatoch, ktoré ju zakývali od hlavy po päty. Kearn napriek tomu vedel, s kým má tú česť. To Nuwa bola zodpovedná za tú náhlu stratu mágie a zmenu počasia. Ako Matka živlov vládla mocou nad zemou, vzduchom, ohňom, vodou a mágiou. Okrem iného patrila aj k Nebeským drakom, no napriek jej jemnej a mierumilovnej osobnosti fungovala ako upratovacia čata.
Ako sa tí dvaja blížili k väčšej skupine vojakov pri bráne, Ardaryunovia prinútili svojimi čepeľami Kearna aj Chnuma k pohybu. Chnum bol očividne sprostejší než si Kearn myslel, pretože bol tak hlúpy, že sa vzoprel svojim strážcom a zaútočil na jedného z nich ukrytou dýkou. Bolo to bezvýznamný čin, pretože len čo sa zbraň dostala do osobného priestoru Ardaryuna, zablokoval ju jeho štít. Chnumovi v tom okamžiku vypadla z ruky a bezvládne mu padla pozdĺž tela. Jeho druhý strážca ho skopol na zem a nohou pritlačil k zemi. Čepeľ dharru mu priložil presne na srdce. Kearnovi strážcovia si ich nevšímali a viedli ho ďalej. K jeho začudovaniu ho priviedli pred Nuwu, nie Gabrieltha, ani mu neprikázali pokľaknúť.
Gabrielth si ho chladne premeral očami. ,,Viem, že máš viac rozumu než on,“ prehovoril v Prastarom jazyku s pohŕdaním na každom slove. ,,Ale musím ťa varovať, že mám mizernú náladu. Keby to bolo na mne, zabil by som vás všetkých.“ Otočil sa ku kľačiacim anjelom a Temným. ,,Pokúste sa zopakovať ten pochabý čin svojho hlavného veliteľa a svojim mužom dovolím, aby vás zabili. Ak sa o to pokúsi obyčajný vojak, zomrie. Ak sa o to pokúsi veliteľ, zomrie s ním celá jeho jednotka.“ Varovanie v Spoločnom jazyku vyslovil s ešte väčším pohŕdaním, než keď hovoril ku Kearnovi. Do tretice prehovoril k svojim mužom. ,,Priveďte mi Mithru živého.“ Pár z nich hneď odišlo vykonať rozkaz.
Živého, nie nezraneného.
Nuwa sa na Gabrieltha zamračila. ,,Nebude nadšená, ak jej ho privedieš na pokraji života. Svoje deti miluje.“
Ten bez odpovede vykročil smerom k Chnumovi, ktorý stále ležal na zemi. Zastal pred ním a nemilosrdne mu vrazil nizhak do hrude.
Kearn tam nepotreboval byť, aby s istotou vedel, že ten úder bol smrteľný.
Gabrielth z mŕtveho tela vytiahol zbraň, z ktorej stekala anjelská krv. Dvaja bojovníci zodvihli bezvládne telo a držali ho vzpriamene. Gabrielth položil pravú ruku na otvorenú ranu, kde mal Mocný srdce. Bojiskom zavial chladný vánok popretkávaný mágiou, ktorú Kearn dobre poznal. Naposledy sa s ňou stretol v Oriasovej skrýši, keď ňou prevádzal Leilu. Ten nekromantský bastard tam mal snáď stovky žijúcich mŕtvol.
Chnum bol v jednej chvíli mŕtvy, v druhej lapal po vzduchu a vypľúval krv. Gabrielth ho totiž iba oživil a uzatvoril smrteľné rany. Ako čerešničku na torte, vytiahol nôž a vrazil mu ho do brucha.
,,Prezraď, kde sa skrýva Mithra?“
,,Nee... Nebojoval,“ odpovedal v krátkej prestávke medzi vypľúvaním krvi.
Ishnetar mu chytil pravé zápästie a zlomil mu ho.
,,Kearn,“ oslovila ho Nuwa. Vyslovila iba jeho meno, no znelo to ako rozkaz.
Otočil hlavu od sledovania Chnumovho mučenia a pozrel na ženu.
,, Arasamya čaká. Vedela, že ty ani Yumi nebudete robiť problémy, tak ma požiadala, aby som vás dvoch priviedla ja.“
,,Yumi je pri Severnej bráne.“
Spokojne prikývla. ,,Ak mi sľúbiš, že sa po ceste o nič nepokúsiš, to ostrie na tvojom hrdle nebude treba.“
,,Pri Temnote sľubujem, že sa po ceste k Arasamye nepokúsim utiecť, ani nikoho zabiť.“
Nuwa mykla plecami a pokývla mužom. ,,Síce si tam zabudol dodať aj zranenie, ale obídem sa bez toho. Koniec koncov Gabriel by ťa zabil, keby si mi akokoľvek ublížil a ostatní draci tiež. Od toho incidentu s prízrakmi sú ku mne ešte viac ochranárski.“ Pred odchodom sa pozrela do diaľky a zakričala. ,,Gab!“
Ten sa jej smerom hneď otočil a naklonil hlavu.
Zodvihla nad hlavu ruku a mávajúc mu s ňou sa vydala za Yumim. Prestalo pršať a mračná vystriedala čistá obloha.
Ardaryunovia sklonili zbrane a pokývli mu, aby išiel pred nimi. Predtým než nasledoval Nuwu, sa k nemu jeden naklonil. ,,Zraň ju a oplatíme ti to dvojnásobne, Suyun.“
,,Ja vás počujem, chlapci,“ zamrmlala Nuwa, čo prinútilo Kearna k úškrnu.     
,,Zatiaľ je iba päť žien, ktorým by som nikdy neublížil. Ona je jednou z nich.“
Obaja muži prikývli a nechali ho, aby ju dohnal. 
Kráčali po ceste a všade naokolo kľačali vojaci. Dokonca aj sarreti poslušne sedeli alebo ležali. Pomedzi nich sa prechádzali Ardaryunovia a dohliadali na poriadok.
,,Tak, ktoré sú to tie dve?“ prerušila mlčanie Nuwa, ale nepozrela naňho. Kráčala uvoľnene, akoby ani neboli na bojovom poli posiatom mŕtvymi anjelmi.
,,Leila a Tass.“
,,Tasselis? Bojíš sa Kaileana alebo je to kvôli jej chorobe?“
,,Ani jedno. Kaileana rešpektujem a urobil by som všetko preto, aby som s ním nemusel skrížiť sily, ale keby som musel, postavil by som sa mu. Tass je ako ty. Má jemné srdce a mierumilovnú osobnosť. Tiež vyliečila Andhru, keď bola šteňaťom.“
,,Tak to už áno. Kvôli záchrane svojej vlčice, by si spravil čokoľvek,“ povedala uštipačne, ale nezazlieval jej to. To Nuwe vďačil zato, že svoje detstvo mohol nazvať detstvom. Bol pokrvným vnukom Rugny, čo znamenalo, že ako malý nebol iba pod ochranou Temnej Matky. Čítala a rozprávala mu rozprávky, brávala ho na výlety, hrávala sa s ním a učila ho o svete. Keď dospel, ich vzťah sa zmenil ako všetky ostatné, no stále mal pocit, že ho neprestala brať ako svojho malého brata. 
   
Ríša spomienok
     
Nevedela, koľko padala. Nevedela, kam padala, ani koľko ešte bude padať. Cítila iba nesmiernu bolesť a mrazivý chlad, ktorý bodal do kostí. Sústavne upadala do bezvedomia, v ktorom ju prenasledovali čudesné nočné mory a precitala do ďalšej ešte horšej.
Dopad bol tak prudký a bolestivý, až si myslela, že má zlomenú chrbticu, z ktorej jej vystreľovala bodavá bolesť do celého tela.
,,Pozrimeže, kto konečne dopadol. Nemal by si jej pomôcť? Koniec koncov, je to povinnosť strážcov chrániť ich zverencov,“ povedal uštipačne cudzí hlas ďalej od nej.
,,Nemal by si jej pomôcť ty? Koniec koncov, nie je povinnosťou mentorov starať sa o ich zverencov,“ odvetil mu s ľahkosťou iný, ktorý sa jej zdal bližšie.
,,Tak kašlime na ňu, ľahká pomoc. Vďaka tej bolesti bude aspoň vedieť, že žije. Prezraď, nenudil si sa tie roky, čo si ju strážil?“
,,Bolo mi cťou strážiť jej dcéru.“
,,To nie je odpoveď, ktorú som chcel počuť.“
Misaki sa snažila upozorniť na seba, ale okrem chrčania z nej nič nevyšlo.
Jeden z hlasov sa zasmial. ,,Ale, áno, vieme, že nás počuješ, neboj sa. Chvíľu potrvá, kým sa tvoje telo postará o mnohopočetné zlomeniny a vnútorné krvácanie. Dovtedy tu budeme musieť pobudnúť, čo činí ďalšie hodiny nudenia sa. Dúfajme, že to zotavovanie ubehne rýchlejšie, než to tvoje padanie sem.“
Teplá ruka sa dotkla jej líca a nežne ju pohladila. Časť bolesti odišla spolu s jemným dotykom.
,,Prečo si taký odporný?“
,,Prečo by som nemohol? Ty si si ju možno vybral, no ja rozhodne nie a svoj trest u mentorov som si už dávno odslúži.“
,,Nepožiadal ťa o to Daener práve kvôli tomu? Tvojimi rukami prešlo množstvo nesmrteľných aj smrteľných.“  
,,Možno vyzerám na dvadsať päť, ale nezabúdaj, že som starší než táto hlina a nie je to žiadosť, keď nemôžeš odmietnuť.“
,,Práve preto, by si to mal spraviť.“
,,Fajn.“
O pár sekúnd neskôr sa jej brucha dotkla ruka, z ktorej prúdila mocná liečivá mágia, vsakujúca sa do slabého tela. ,,Uvoľni sa, pôjde to rýchlejšie. Nie som Yumi, aby som ťa zbavil bolesti úplne, takže to možno zabolí, ale neprestávaj naďalej zhlboka dýchať.“ Mužove ruky sa premiestnili k jej nohám a začali napravovať zlomené kosti. Pracoval rýchlo a napriek predchádzajúcim slovám sa snažil pôsobiť, čo najmenej bolesti. Od končatín prešiel k trupu a rebrám. Nakoniec jej prstami prehmatal jemne krk. ,,Fajn, teraz skús pomaly otvoriť oči a nezľakni sa, ak nič neuvidíš.“
Poslúchla ho a pomaly ich otvorila. Nevyľakala sa, keď nič nevidela, ale odrazu zbadala žiarivé svetlo, ktoré náhle zhaslo, keď jej palcami zavrel viečka.
Povzdychol si a pustil ju. ,,Kedy si sa naposledy kŕmila?“
,,Pri Obrade spojenia,“ odvetila zachrípnuto. Ucítila krv a hneď nato sa k jej perám pritisla krvácajúca rana.   
,,Pi.“
Prehĺtala dychtivo, až ju musel zastaviť a odtiahnuť od nej vlastnú ruku.
,,Ďakujem.“
,,Keď sa nato budeš cítiť, môžeš otvoriť oči a začať sa hýbať. Dovtedy počúvaj. Padala si približne osemnásť hodín. To, čo si počas nich videla neboli nočné mory, ale pochované spomienky s útržkami minulosti. Tvoja pamäť a celkové myslenie je momentálne na trosky, no to sa postupne upraví. Nachádzame sa v jednej z častí Ríše spomienok, ktorej vládne Nairn. Okrem mňa je tu tvoj bývalí dračí strážca Haenim. Predtým, než ťa Daener poslal sem, zrušil zmluvu medzi tebou a tvojimi strážcami. Nimir sa vrátil domov a pravdepodobne ho už nikdy neuvidíš.“
,,Mrzí ho to, ale praje ti iba to najlepšie,“ prerušil ho Heanim. ,,Ja som ostal, aby som ti pomohol uzrieť pravdu o tvojej matke. Po dlhé roky som bol jej strážcom a bohužiaľ som jediný, kto ti o nej dokáže niečo povedať. Potom, čo bola vyhostená, boli tebe aj Saitovi odobrané všetky hlavné spomienky na ňu a nahradila ich jej smrť.“
Otvorila oči a vďaka ohnivej guli, ktorá sa tam odrazu zjavila, zbadala ako dva metre od nej, sedí muž v červenej zbroji s plášťom a kapucňou, ktorá mu ukrývala dlhé čierno-červené vlasy. Hľadel na ňu sýtočervenými dúhovkami, ako sa rukou opieral o pokrčené koleno. O ľavé plece mal opretý dlhý meč so symbolom draka na čepeli.
Muž si povzdychol. ,,Prvou vecou, ktorú ťa budem musieť naučiť je, aby si prestala zízať na druhých. Zo Starodávnych to nemá rád nikto, no viac to považujeme za hlbokú neúctu.“
,,My?“ opýtala sa začudovane a opatrne sa posadila. Telo neprotestovalo, aj keď to ešte mierne bolelo.
Prikývol. ,,Som jedným z Nebeských drakov, čo ti zrejme hovorí toľko ako pojem Starodávny. Na začiatok bude bohato stačiť, ak vieš, že som tvoj nasilu novo pridelený mentor, no pokojne ma oslovuj Ashriel.“
,,Ashriel?“ ostražito prehovoril druhý hlas, lenže jeho majiteľa nikde nedokázala vypátrať.
Ashriel Mmvol rukou. ,,Bež, ostanem s ňou. Čo iného mi aj ostáva.“ Popri zívaní zabodol špičku meča do zeme a oprel sa o veľký kameň za ním. ,,Si nadmieru problémovým dievčaťom, ako vidím, ale to bol Saito tiež.“
Prekvapene zažmurkala a upriamila sa na jeho uvoľnené tvár. ,,Myslíš môjho brata alebo niekoho iného.“
Zasmial sa. ,,Samozrejme, že jeho. Bol som mu mentorom ešte pred tvojím narodením. Vtedy ma vonkoncom nenapadlo, že o niekoľko rokov budem mať na krku aj teba. Prejdime k dôležitejším veciam. Tým, že si prešla portálom a vstúpila do svätyne, si porušila jeden z najvyšších zákonov, ktorý platí od nepamäti. Do žiadneho zo sídiel Mágie, nesmie vstúpiť bez pozvania nik, okrem Ardariunov, Daenera, Nebeských drakov, Ardhyamikov a Prvotných. Žiadna výnimka neexistuje. Tvojim jediným ospravedlnením je, že si nevedela, kam ten portál vedie. To ťa možno zachráni pred rozsudkom smrti, ale nie pred trestom. Súd sa bude konať o šesť dní a mojou úlohou je pripraviť ťa naňho. Podľa tradície by si mala tento čas stráviť rozjímaním vo väzení, ale vďaka...“ Než dopovedal vetu, červený drak na čepeli zablikotal, čepeľ sa vyjasnila a ukázala mužovu tvár.
,,Doparoma. Kde trčíš, keď sa s tebou musím spojiť takto?“ vyblafol naňho okamžite niekto.
Ashriel sa zazubil a ukázal mu vystretý prostredník. ,,Práve si ma prerušil vo vysvetľovaní súdneho procesu môjmu novému menteemu.“
,,Ľutujem ho, ale musíš do klubu. Hneď.“
,,Ju, Sin. Je to žena.“
,,Poznám ju?“ opýtal sa ho muž s nádejou v hlase.
,,Je to Daenerova vnučka.“
,,Och. Prídeš alebo...“
Ashriel mávol rukou a mužova tvár zmizla uprostred vety. ,,Kde som skončil? Ach. Strávila by si ten čas tam, ale kvôli môjmu nabitému harmonogramu a silnému odporu k tomu miestu, sa odo mňa nebudeš môcť vzdialiť. Ako si počula, mám prácu a ty potrebuješ zúfalo sprchu. Si celá od krvi, hliny a ktovie ešte čoho.“
Náhle stála uprostred čierno-bielej kachličkovej kúpeľne.
Ashriel prešiel k vyššej zo skríň, vytiahol z nej bielu osušku a hodil jej ju. ,,Pošlem niekoho, aby ti priniesol čisté oblečenie. Nájdeš ho pred dverami. Keď budeš hotová, príď za mnou dole. Mimochodom, nesnaž sa z tadiaľto odhmotniť, ani inak utiecť. Pri prvej možnosti si škaredo ublížiš sama, pri druhej sa zraníš tiež, ale aspoň to už nebude z tvojich rúk. A keď sa mi budeš prehrabovať vo veciach, daj všetko tam, kde si to našla. Neznášam hľadanie vecí.“ S tým sa odhmotnil preč a zanechal ju samotnú v luxusnej miestnosti.
Nestačila prísť ani k vani, keď sa v  zrkadle zjavila ženská tvár a prekvapivo na ňu hľadela. Po chvíľke si odkašlala a ospravedlňujúco sa usmiala. ,,Ospravedlňujem sa, zrejme som sa pomýlila. Som síce nová, ale prisahala by som, že ešte pred maličkou chvíľou som ho tu cítila,“ prehovorila lámaným Spoločným jazykom.
Aj keď jej to mohlo všetko prísť čudné, nechala to tak. ,,Koho hľadáte?“
Ženine líca očervenali. ,,Ale nikoho. Ešte raz sa ospravedlňujem, nebudem vás ďalej rušiť.“ Len, čo zmizla, dnu vtrhla ďalšia žena. Nízka v bielych šatoch, zopnutých gaštanových vlasoch a celá zadychčaná. Pozrela na zrkadlo a zúfalo si povzdychla. Vystrela sa a v tom ju zbadala. ,,Prepáčte, ale tu nemáte rozhodne, čo robiť. Mali by ste okamžite odísť,“ prihovorila sa jej v angličtine.
Keď zaskočená Misaki neodpovedala, ani sa nepohla, žena sa zamračila. ,,Nepočuli ste. Odíďte!“
,,Odísť by ste mali vy. Mám sa umyť a rozhodne pri tom nepotrebujem spoločnosť. “
Misakina odpoveď ju zarazila. ,,Vy asi nebudete zákazník, čo? Nevadí, nie je to moja starosť. Len mi povedzte, nevideli ste tu náhodou zlatý prsteň?“

Misaki zavrtela hlavou. ,,Nie, rozhodne nie som zákazník, ani som tu nevidela žiaden prsteň.“

6 komentářů: