čtvrtek 27. dubna 2017

Temná labuť - Kapitola 6



Táto žena ho priviedla do stavu zúfalstva. Umyla sa, mokré vlasy jej viseli ako hodvábne pramene, končeky sa jej vlnili pri páse. Dúhovky, čierne ako noc, jej svietili ako polárne žiary, ako keby v sebe niesla svetlo. Ako keby sa stala súčasťou vesmíru – alebo stredom jeho vesmíru.
Tie lesklé tetovania na jej olivovej pokožke znova začali žiariť. Tlmene, ale viditeľne. Chcel olízať tie tetovania.
Na ľavom líci mala modrinu a ďalšiu na pravej strane sánky. Zvyčajne sa hojila rýchlo – vedel to prostredníctvom spomienok z jej života. Spomienok, ktoré by nemal mať. Zvyčajne sa aj on hojil rýchlo, ale rovnaké modriny mal aj on na svojom líci a sánke.

Uvedomil si, že čo sa stane jemu, stane sa aj jej. Na oplátku, čo sa stane jej, stane sa aj jemu. Ich puto by malo doplniť ich individuálne schopnosti, ale nejako ich potlačilo. Ozval sa hnev. Žil nebezpečný život, čo znamenalo, že odteraz bude aj ona žiť nebezpečný život. Bez ohľadu na to, kde bola a čo robila. Objavila sa ďalšia komplikácia. Aby zachránila svoju sestru z jeho smrteľného zovretia, mohla by ľahko zabiť jeho, keby zabila seba.
Pokúsi sa o to?
Nie, vysoko nepravdepodobné. Teraz ju poznal lepšie. Tie spomienky, ktoré nikdy neprežil, celú noc prenikali do jeho hlavy. Väčšinu z nich sa mu podarilo potlačiť, ale zopár z nich predsa len prešli cez jeho obranné mechanizmy. Keď ju jej stvoritelia trestali, pripútali ju k posteli a udierali ju elektrickým bičom na dobytok, nereagovala zúfalstvom. Reagovala odhodlaním.
Pomyslela si: prežijem, neporazia ma.
Bol plný obdivu – toľko sily! – a zúrivosti. Ak by Walsh nebol zabil personál inštitútu, Dallas by pridal ich oddelené hlavy do svojej zbierky a zavesil ich na svoju stenu.
Ale... teraz sa ju snažil prečítať, no nedarilo sa mu. Zodvihla bradu, podmanivá zmes túžby a rebelanstva. „Nie som tvoja manželka.“
„Bol by ochotný prisahať, že náš rozvod ešte neprebehol.“
„Nájdeme spôsob, ako negovať to spojenie. Nepovedal si to sám?“
Ponuro prikývol. Skutočne to povedal a presne to stále chcel. Čo bolo jedným z dôvodov, prečo tak usilovne bojoval s jej spomienkami. Čím viac o nej vedel, tým horší bude ich rozchod. Už teraz si želal, aby mohol si ju mohol pritaviť k boku a chrániť ju pred akoukoľvek bolesťou.
„Kam si sa tak ponáhľala?“ opýtal sa.
„Chceš povedať, že to nevieš?“
„V tejto chvíli ťa neviem prečítať.“ Urobil svoj malý výskum ohľadom rasy Padlých. Extrémne emócie spomaľovali prúd informácií. Rovnako spôsobilo aj extrémne vzrušenie. Ak si bude chcieť zachovať svoje tajomstvá, bude ju udržať vzrušenú.
Taká hriešna práca.
Aj tajomstvá mohli byť pochované. Po počiatočnej výmene spomienok, prejdú cez ich puto len informácie, na ktoré sa špeciálne zamerajú, zatiaľ čo budú v blízkosti toho druhého.
„Kam si mala namierené?“ opýtal sa znova.
„Nájsť ťa.“
Pravda alebo lož? Toto by veľmi rád chcel vedieť prostredníctvom spojenie.
Pošúchala si dlane. „Nedokázala som sa spojiť s Jade. Vieš, kde je?“
„Áno. Je niekde inde.“
Skrátila vzdialenosť, zdrapla ho za tričko a zatriasla ním. „Povedz mi to, Dallas.“
Jeho meno na tých perách, ktoré mali cenu dve tisíc dolárov za hodinu... bolo to lepšie ako prúd oplzlých slov. Behom sekúnd bol tvrdý ako skala... a ona bola dosť blízko, aby sa o neho obtrela. Tak blízko, až cítil horúčavu pulzujúcu z jej štíhleho tela.
„Jade je zranená, ale zotavuje sa na tajnom mieste, kde ju strážia.“
„Stále zranená? Povedz mi všetko!“
Obavy na jej tvári zjemnili väčšinu z jeho hnevu. „Nepoznám rozsah jej zranení a jej strážca, agent black ops (špeciálne jednotky – pozn. prekl.), sa volá John Bezmenný.“
Zodvihla bradu. „Aj Jade má byť návnadou na vylákanie Trinity?“ Takže prišla na jeho plán vylákať Trinity z úkrytu a ukončiť jej nadvládu teroru bez toho, aby jej ublížil. Stratil som výhodu.
Zmenil tému, precediac: „Nechala si ma, aby som sa postaral o Walsha sám.“
„Hm, hej. Som zlá. Robím to.“ Hrýzla si spodnú peru. „Ale vďaka.“
Zvyšok jeho hnevu z neho vyprchal. Zlo. Doktori ju ako dieťa volali Malá Zlomyseľnosť a Lady Zlomyseľnosť ako dospelú. Všetko ako súčasť experimentu. Tým, že ju tak volali a prinútili ju uveriť tomu, určovali, či dokázali predpovedať, ako bude reagovať na určité situácie. Vedela, čo robili, a prečo, ale mentálna znalosť nebola rovnaká ako prijatie v srdci.
„Ty nie si zlo, Lilica.“
„Áno, som.“ Svetlá v jej očiach sa rozžiarili, vírili ako silou víchrice, ktorú necítil. „Zabíjam bez štipky ľútosti.“
„To aj ja.“
„Áno, ale ty to robíš, aby si chránil ľudí. Ja to robím len tak.“
Zahrešil. Poznala každý aspekt jeho života, však? Videla jeho spomienky, tak ako videl tie jej. „Zabila si niekoho cestou sem?“
Urazene na neho doslova vypľula. „Nie.“
„Tak potom nezabíjaš len tak. Kedysi si zabíjala, keď ti to prikázali, inak by si zakúsila následky. Mala si dôvod. Dúfala si, že tak ochrániš seba a svoje sestry.“
Otvorila ústa a znova ich prudko zaklapla. Vedel, že mu to chcela vyvrátiť, nazvať ho klamárom, ale nedokázala to. To puto...
„Mimochodom, nemáš za čo,“ povedal. „Walsh je mŕtvy. Znova.“
„Ako vieš, že ne- kašli na to. Oddelil si mu hlavu výťahom.“
Vyslal obrázok do jej mysle? Odstúpila od neho a on takmer vykríkol príkaz, aby sa vrátila. „Nedovolím ti zničiť Trinity,“ povedala.
„Ale ona je chorá. Je to predátor.“ V tomto jej nedokázal klamať. Nie preto, že by vycítila pravdu, ale preto, že ju rešpektoval. Bojovník verzus bojovník, pokúšal sa ju prinútiť k pochopeniu. „Schválne nakazila nevinných a neexistuje pre ňu liek.“
Črty jej potemneli zúfalstvom. „Udržím ju v zajatí. Nedovolím, aby jej bolo ublížené-“
„Taká možnosť nie je. Nemáš zdroje, aby si sa jej mohla postaviť. Ak nebude mať komu predať svoju chorobu, nákaza v nej naberie na sile a zabije ju.“ A.I.R. už zajala za hrsť jej obetí a objavila pravdu za veľmi vysokú cenu. „Potom z nej utečie a nájde si nového hostiteľa. Musí byť zajatá tým správnym spôsobom, dokým nenájdeme spôsob, ako zničiť jej chorobu. Keď ju chytím, urobím svetu láskavosť. A keď príde čas ju zabiť, urobím to humánne.“
Spustila ramená a zašepkala: „Moje sestry sú všetko, čo mám.“
Jej výraz, jej tón... všetko na nej mu lámalo srdce do samotného jadra. Jedna jeho časť jej chcela povedať – teraz máš mňa.
Jazykom si prešiel po zuboch. Prestaň s tým.
Vypúlila oči. „Prestať s čím?“
„Ale s ničím. A je mi veľmi ľúto, že budeš trpieť, keď Trinity zomrie, srdiečko, ale názor nezmením. Nemôžem. Iný spôsob neexistuje.“

***

Lilica sa zhlboka nadýchla, zadržala vzduch, a potom pomaly vydýchla. Z nejakého dôvodu jej Dallas v tejto chvíli prišiel ešte krajší a bolelo ju dívať sa na neho. Ale bolelo ju, aj keď sa na neho nedívala. Ako keby jej vajíčka skutočne uvažovali, že prasknú.
Čo bolo najhoršie? Túžba po ňom sa zmenila na potrebu, presne ako sa jej to pokúšal povedať.
Musela zachrániť svoju sestru. Akýmikoľvek prostriedkami. Nie všetky prostriedky musia byť nečestné...
Hlboko sa zadívala do jeho očí, snažiac sa nestratiť v jeho drsnej mužnosti. „Neublížiš mojim sestrám,“ povedala, použijúc zvyšok schopnosti, ktorý jej ešte zostal, aby ho donútila poslúchnuť.
Iba vyklenul obočie spôsobom, ktorý neznášala. „No, máš schopnosť nátlaku.“
Och! Bol na sto percent imúnny, najpravdepodobnejšie kvôli ich spojeniu. Musel existovať iný spôsob, ako od neho dostať to, čo chcela.
A sex? Čo tak sex?
Áno, jej vajíčka sa rozhodli, že skutočne explodujú.
„Sľúb, že presvedčíš A.I.R., aby nechali Trinity nažive,“ povedala, „a ja sa ti oddám.“ S radosťou. Chcel ju tak strašne ako chcela ona jeho, vedela, že to tak je. Ostatní možno videli príšeru pri pohľade na ňu, ale on videl sexy mačičku, pripravenú na pohladenie. To vedomie ju úplne vyviedlo z miery... vzrušilo a potešilo zároveň.
Prižmúril oči do tenkých štrbín. „Aj keď ťa chcem, a naozaj veľmi, tvoju ponuku odmietam. V momente, ako spolu budeme spať, spojenie sa stane plnohodnotným.“
On ju práve... odmietol?
To vedomie ju zabolelo takým spôsobom, o ktorom ani nevedela, že je možné. Čo bolo divné. Bola odmietaná celý svoj život. Zamestnancami inštitútu, ale tiež aj ľuďmi, ktorých stretla po svojom úteku. Toto bolo v podstate to isté.
Tak prečo sa cítila inak? Prečo to brala osobne?
Počkať. Ich spojenie ešte nie je plnohodnotné? „Existuje spôsob, ako prelomiť spojenie?“ Nemal by vedieť o jej rase viac, než ona sama.
Znova len tvrdo prikývol. „Počas niekoľkých nasledujúcich týždňov sa budeme správať ako zvieratá, ktoré sa potrebujú páriť, ale len voči sebe navzájom. Ak dokážeme odolať, spojenie oslabne a nakoniec sa úplne rozpadne.“
Chcel, aby sa ich puto rozpadlo. A to chcela aj ona. Vážne. Skutočne. Ale... hlboko v duši si chcela udržať muža, ktoréhosi vybrala. Či už si ho vybrala vedome alebo nevedome. Ako sa ho mala vzdať?
No, celkom ľahko! Bol to budúci vrah Trinity.
„Myslíš, že mi dokážeš odolať, zatiaľ čo sa budeš cítiť ako zviera v ruji?“ opýtala sa, skĺznuc po ňom pohľadom. Mal erekciu.
„Nemyslím. Ja to viem.“ Jeho plán jej preplával mysľou – držať Lilicu v zajatí, dokým Trinity nebude mŕtva. Ten chladnokrvný zámer ju rozpálil zúrivosťou. Nie, dopekla, nie. Päsťami začala búchať do jeho hrude. Nikdy sa nenechá zajať. Bude bojovať až do smrti, aby si udržala slobodu.
Zachytil ju za zápästia. „Toto. Toto je presne dôvod, prečo nechcem mať nič spoločné s tvojím putom. Nemám žiadne tajomstvá.“
„Tvoje tajomstvá sú také neoriginálne, že by som ich uhádla aj sama!“ Prúd nadávok. Spojenie medzi nimi utíchlo, žiadna nová informácia sa neobjavila.
Kedysi, keď zvykla ležať vo svojej izbe, snívala o tom, že bude zdieľať svoj život a tajomstvá s mužom. Miloval by ju a ona by milovala jeho. Stále by sa jej dotýkal a vítal by jej ruky na sebe. Vždy by boli spolu, nikdy od seba. Ale Dallas túžil po svojej samote. A ak by sa raz rozhodol usadiť sa a mať rodinu, bolo by to s malou blondínou s krivkami. Niekto sladký, s milým úsmevom. Taká žena, po ktorej chcel túžiť, ale v skutočnosti netúžil.
Nuž, tá malá blondína s krivkami nemala sestru, ktorú musela zachrániť. Ak by ho Lilica dokázala prinútiť potvrdiť ich spojenie, nikdy by jej nechcel ublížiť, psychicky, fyzicky, ani emocionálne, pretože jej bolesť by bola aj jeho. Jej hnev ustúpil. Ten jeho musel tiež. Dívali sa na seba. Začala dychčať. On sa začal potiť. Olízala si pery a jeho pohľad sledoval jej jazyk. Potom sa prudko nadýchol.
„V mysli máš obrázok iného muža,“ vyštekol. „Kto je to?“
Oči sa jej rozšírili. Žiarlil na jej vysnívaného muža?
„Nežiarlim,“ zaškrípal.
Ale áno. Žiarlil, naozaj žiarlil.
Prišla som na to. Akýmkoľvek prostriedkom...
Hoci Lilica nikdy nemusela nikoho zviesť, Dallasa už zviedli mnohokrát. Cez nový prúd spomienok vypozorovala spoločnú premennú. Nahota. Nielen byť vyzlečený, ale aj spôsob, ako sa vyzliecť.
Toto bude tak ľahké, ako ukradnúť cukrík od... hocikoho.
Zadívajúc sa uprene do toho božského, ľadového pohľadu, zakliesnila prsty o okraj košele a zodvihla ho. Okamžite prestal dýchať. „Čo to robíš?“
„Čo myslíš, že robím? Robím si pohodlie.“ Rozopla si podprsenku, látku odhodila preč, stiahla si nohavice, až nakoniec zostala len v nohavičkách. Keď sa narovnala do plnej výšky, plecia stiahla dozadu, aby vynikli jej prsia, pristúpil k nej o krok bližšie. Zastal. Potom znova urobil krok dopredu.
Bojoval so svojimi túžbami? Ich puto bolo znova zakalené túžbami, a ona ho nedokázala prečítať.
„Chceš sa ma dotknúť?“ opýtala sa, vzala do dlaní svoje prsia. Palcami si prešla po zvraštených bradavkách. Rovnako ako jej tetovania, mali ľahký nádych lesku, a pulzovali, och, tak lahodne. „Možno ti dovolím ochutnať ma.“
Tvár sa mu stiahla agóniou. „Neopováž sa... obleč sa.“
Zaplavila ju ženská sila – celú ju pretvorila. Tento muž – tento nádherný, dokonalý muž – sa jej nemohol nabažiť.
Nie teba, vášho spojenia.
To je jedno. Ruky si položila na pás nohavičiek. „A čo s nimi? Mala by som si ich vyzliecť?“
„Áno,“ zachrapčal. „Dole. Hneď.“
Dá si niekto cukrík?
Ale pod plášťom jej sebavedomia bolo túženie, ktoré nedokázala zaprieť, a chvela sa, keď si sťahovala látku cez nohy. Odkopla ich a nohavičky leteli. Zachytil ich jediným plynulý pohybom, jeho pohľad vôbec neopustil ten jej, prechádzal po nej, rovnako pomaly ako pohladenie. Kam sa pozrel, cítila sa ešte rozochvenejšie a boľavejšie. Bruškami prstov si prešla po bruchu, zakrúžili v pupku a nakoniec sa ponorili medzi jej nohy. Vzdych oddelil jej pery. Stonanie oddelilo tie jeho. Behom sekundy skrátil zvyšok vzdialenosti, narušil jej osobnú zónu.
„Ako prvý som ťa pobozkal.“ Jeho hlas znel sčasti hrdo, sčasti požadovačne. „Budem tvojím prvým milencom. Tvojím jediným.“ Tie slová ňou do jadra otriasli.
Hŕstka jej ošetrovateľov sa pokúšala začať si s ňou niečo, ale ona nikdy nevedela, čo z čoho bol experiment a čo nie, a nikdy nechcela byť natáčaná počas intímností. A to by bola natáčaná. Tu sa kamery nikdy nevypínali.
„Ale ja nebudem tvoja prvá.“ Skrčila sa, keď začula to sklamanie vo svojom hlase. Ale ako nemala byť sklamaná? Iné ženy položili ruky a ústa na jej majetok.
On je teraz môj majetok?
Robíš to len kvôli Trinity, spomínaš?
Zamračiac sa, Dallas ju uchopil za plecia, kontakt s jeho pokožkou ju zelektrizoval, v žilách jej vibrovala túžba. Otočil ju tak, že stála chrbtom opretá o jeho hruď, a povedal: „Aj keď ma len chceš využiť, je mi to ľúto.“
Líca jej sčervenali. Aj tie dole. „Nemusíš sa ospravedlňovať za svoje predchádzajúce milenky. Žil si svoj život.“
„Neľutujem to, že som bol s inými ženami. Jedného dňa mi dokonca poďakuješ za veci, ktoré som sa naučil. Ľutujem toto.“ Jednou rukou jej zapchal nos aj ústa, zatiaľ čo druhou ju držal pevne pri sebe. „Použil by som na teba ďalšie sedatívum, ale neviem, ako by som naň reagoval ja.“
Čože... prečo... ten hajzel!
Bojovala s ním, nadávajúc, ako šikovne sa mu podarilo ukryť svoje zámery pred ich spojením, ale nech sa hocijako vzpierala a driapala, svoje zovretie nepovolil. Zovretie, ktoré mal zjemniť, keď zacítil jej emócie – alebo ak cítil nejaké výčitky alebo vinu. Ale všetko, čo k nej vysielal, bolo chladné, tvrdé odhodlanie.

Dúfam, že aj ty omdlieš, zakričala na neho v mysli. Potom padla tma a nič viac už nevedela. 

15 komentářů:

  1. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci !!!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem pekne za preklad kapitoly

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. Vdaka za preklad a korekciu a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za překlad.l Katka

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za další skvělou kapitolu!!!💜💜💜

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji za krásný překlad ,💖💝💖

    OdpovědětVymazat
  9. Uzasne!! Moc dekujem

    OdpovědětVymazat
  10. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat