neděle 23. dubna 2017

Temná labuť - Kapitola 5



Muž zmenený v príšeru zahrabal bosou nohou po podlahe ako zviera, pripravený na útok.
Dallas mal dve možnosti: zostať a bojovať s ním, teraz, keď Lilica bola mimo nebezpečnej zóny, alebo sa vydať za Lilicou skôr, než sa jej podarí zmiznúť zo scény. V čom bol problém? Ak ju nájde Dallas, tento zombík ju nájde tiež. Takže žiadne rozhodovanie nie je treba. Dallas bude bojovať.
„Moja,“ zopakoval ten bastard.
Meno Walsh mu vplávalo do mysle, prekvapiac ho. Ďalšia z Liliciných spomienok?

S revom sa to monštrum rozbehlo k nemu. Nie, nie k nemu. Oči toho muža sa zabodli do diery v podlahe. Mal v úmysle ísť po Lilici, však? V Dallasovi vybuchla zúrivosť. Vrhol sa po Walshovi, odstrčiac ho preč. Obaja vrazili do kuchynskej linky, kúsky zhnitého mäsa padali z toho hajzla a prilepili sa na Dallasa. Nechutné! Udržiac svoju zbraň pevne v ruke, postavil sa a kopol Walsha do brucha.
„Čo sa deje?“ dožadoval sa Devyn cez voperovaný mobilný telefón.
Targon mu volal, aby mu povedal o druhej sestre, Jade. Aj keď Devyn ešte nevedel, že Jade bola ovocím z rovnakého stromu. Dallas si nebol celkom istý, odkiaľ on sám o tom vedel. Alebo ako vedel, že tento zombík bol kedysi doktorom v inštitúte, zodpovedný za starostlivosť a kŕmenie najstaršieho článku zo Swanových trojičiek – Trinity, plnokrvnej sestry Lilice.
Nečudo, že dúfala, že zachráni svoju chorú sestru.
„Dallas. Prosím si odpoveď.“
Jasné. „Práve teraz riešim Johnov problém. Daj mi minútku.“
Zatiaľ čo Dallas udieral rukoväťou svojej zbrane a kopal, mysľou mu začali prúdiť ďalšie fakty. Lilica kedysi prikázala Walshovi zabiť seba aj svojich kolegov a nátlak, aby poslúchol, bol taký silný, že Walsh vstal zo svojho hrobu.
Ja skutočne bojujem so živým mŕtvym. Aspoňže táto kreatúra nebola rovnako nákazlivá ako Trinity.
„Prečo ideš po Lilici?“ Ďalší úder rukoväťou. „Nie je tvojou spolupracovníčkou.“ Kopanec.
Stará dobrá pomsta? Alebo sa jeho hnijúci mozog len zasekol na myšlienke vraždenia?
Walsh sa napriahol svojou tučnou päsťou po Dallasovi. Ani sa nepokúsil uhnúť sa pred ňou a využil príležitosť strčiť hlaveň svojej zbrane do úst toho bastarda. Pohybom palca nastavil zbraň do svojej obľúbenej polohy: krvavá hra. Potom stlačil za spúšť.
Prásk!
Zadná časť Walshovej lebky explodovala, po kuchyni lietali kúsky kostí a mäkkých tkanív. Walsh pokojne pokračoval vo svojom útočení. Na chvíľu videl Dallas hviezdičky.
„Takže? Kto vyhráva?“ opýtal sa Devyn a znelo to, akoby jedol jablko.
„Sklapni.“ Dallasovi vybuchla v hlave bolesť, keď prijal ďalší úder do líca. „Povedz mi, ako mám zabiť zombíka.“
„Čo uprednostňuješ? Mám sklapnúť alebo ti mám odpovedať? Nemôžeš mať oboje.“
„Devyn!“
„Dobre. Musíš zjesť jeho mozog. Počkaj. Preruš misiu! To musíš urobiť, ak si ty ten zombík.“
„Vtipné.“ Zodvihol nohy, položil čižmy na Walshovu hruď a kopol. „Ďalšie návrhy?“
„Musíš mu zoťať hlavu.“
Walsh znova vrazil do kuchynskej linky, ale rýchlo vyskočil na nohy a opäť sa pokúsil zmiznúť v tej diere v podlahe.
„Vieš, zombie je moja obľúbená poloha v posteli.“ Dallas v telefóne začul cinkanie ľadu, keď sa Devyn napil. „Ja len ležím a nechávam sa zjesť.“
Dallas zdrapol Walsha za košeľu a zastavil ho. Horko-ťažko. „Môžu tieto vtipy počkať? Práve tu bojujem o život.“
„Ale ja som nevtipkoval.“
Znova sa pokúsil potiahnuť Walsha späť, ale košeľa sa roztrhla, a Walsh nakoniec prepadol cez dieru, a pristál v byte o poschodie nižšie. Bez akéhokoľvek váhania ho Dallas nasledoval. Príšera už kľačala na štyroch, keď do nej Dallas vrazil. Pod náporom nárazu Walsh padol späť na podlahu, zatiaľ čo Dallasovi sa len roztriasli kolená. Očividne boli zombíci dobré tlmiče nárazov. Ľudská žena na nich začala kričať nadávky, jej strach a nepokoj sa len znásobil, keď Dallas pritlačil hlaveň svojej zbrane k Walshovmu ramenu a za menej ako sekundu vpálil tri rany za sebou. Mužovi odpadla paža.
Walsh ho zo seba zhodil a vyskočil na nohy. Obrátil sa, aby znova uštedril ranu. Ale bez dominantnej ruky jeho telo sebou iba trhlo. Zamračiac sa, kopol Dallasa do tváre. V Dallasovej hlave začal mozog bojovať s lebkou, a lebka vyhrala.
Ozvali sa ťažké kroky, keď sa Walsh vydal smerom ku dverám – a prerazil cez ne.
Skvelé. Dallas sa za ním vydal, jediný človek v histórii, ktorý musel bežať za zombíkom. Dobehol ho pri výťahoch a skočil Walshovi na chrbát, stiahnuc ho na zem. Držal ruky vystreté, vystreliac Walshovi na členok ako padali. Po pristátí Walsh prišiel o nohu.
„Už si skončil?“ zazíval Devyn.
„Nie! Prečo nie si užitočný a nenabúraš sa-“
„Ako keby som to už neurobil. Práve ťa sledujem cez bezpečnostné kamery. Mimochodom, potrebuješ kúpeľ. V bielidle.“
Walsh sa nemotorne postavil na nohy – na jednu nohu – a prikrivkal ku dverám k schodisku a zavetril. Cítil vôňu ruží a starého dreva?
Dallas vyskočil a znova sa vrhol po zombíkovi. Vrazili do dverí a padli dozadu. Tentoraz Dallasovi vypadla z ruky zbraň. Nuž teda. S oboma rukami voľnými uchopil Walsha za ramená a pretočil ho, prehodiac ho cez hlavu.
Cink.
Dvere na výťahu sa otvorili. Ľudia v ňom zachytili obraz agenta pokrytého hnisom a jeho obeť s jednou rukou a jednou nohou a zalapali po dychu od hrôzy. Väčšina z nich sa natlačila na protiľahlú stenu. Jeden začal stláčať všetky tlačidlá na paneli v snahe utiecť.
Walsh sa pozbieral na nohy a stúpil na Dallasa, keď sa začal vracať smerom ku schodisku. Ale Dallas ho zachytil za členok, potkol ho a vyškriabal sa na nohy. Urobil jeden jediný útok, ktorý mohol a kopol Walsha medzi nohy, kreatúra celá klzká od hnisu a telových tekutín sa posunula po podlahe. Ďalší kopanec, tentoraz silnejší, a Walsh skĺzol po zemi, až kým jeho hlava a ramená neboli v stále otvorenom výťahu, zatiaľ čo zvyšok jeho tela bol vonku. Dallas nemusel vydať príkaz Devynovi. Jeho priateľ ho poznal a uhádol, čo mal Dallas v pláne.
Klik, klik, klik. Zvuk prstov ťukajúcich po klávesnici, anulujúc bezpečnostné nastavenia, naplnil jeho hlavu. Dvere na výťahu sa zatvorili skôr, než sa Walsh stihol postaviť, a pretože senzory boli vypnuté, preťali ho na dve polovice.
Klik, klik, klik.
Cink.
Dvere sa znova otvorili, odhaliac tak zombíkovu oddelenú hlavu... a vrieskajúcich ľudí vo výťahu.
„Treba upratať v uličke číslo päť,“ zamrmlal, odkopnúc nehybné telo z cesty.
„Už som volal tvojej šéfke,“ odpovedal Devyn. „Mala by tam byť každú-“
Dvere na schodisku sa otvorili, Mia Snowová vpadla do chodby, jej pyre-gun namierená a pripravená na streľbu. Čierne vlasy mala stiahnuté do vrkoča, jej rozkošná tvár a odhodlanie v nej plne viditeľné.
„Vďaka za nič,“ povedal jej, keď zodvihol Walshovu oddelenú hlavu. Ten malý chumáč vlasov nedokázal udržať tú váhu a korienky sa vytrhli. Hlava padla späť na zem. Walshove ústa sa stále hýbali, znova a znova opakovali slovo „moja“.
Ešte stále žil? „Už som ti povedal. Moja.“ Dallas dupol príšere do tváre. Zhnité kosti rýchlo povolili a zostala len smradľavá masa. „Ako hovorí staré príslovie? Aj larve by prišlo zle.“
„A toto je časť, kedy sa ja rozlúčim.“ Hovor s Devynom skončil.
Zatiaľ čo sa agenti dali do práce, upokojujúc ľudí vo výťahu a odpratávajúc neporiadok, Mia si prezrela Dallasa. Jej oči – rovnako modré ako Dallasove, rovnako Arkadiánske ako Dallasove – iskrili veselosťou. „Vždy som ti to chcela povedať a teraz už môžem – je mi z teba zle.“
„Mne je zle zo seba samého. Rozhodne potrebujem dekontaminačný kúpeľ.“ Zodvihol svoju pyre-gun. Každý jeho inštinkt na neho kričal: Choď za Lilicou, ihneď! Ale odolal. Uvedomil si, že ju mohol nájsť ktorýkoľvek deň, v ktorúkoľvek hodinu dňa, jej aktuálna poloha svietila v jeho mysli ako maják. Mala namierené do inštitútu, v nádeji, že skontroluje Jade. Neexistovalo miesto, kde by sa mohla pred ním schovať. A bola to jej chyba. Spojila ich, a tak sa stala autorom svojho vlastného pádu.
Spojenie! To preto vedel tak veľa o Walshovi, Trinity a Jade. Nuž teda. To puto nakoniec nebolo až takým problémom. Aspoň v tejto chvíli.
Choď si po svoju ženu!
Nie. Ešte nie. Najprv sa pôjde osprchovať. V bielidle, ako navrhol Devyn. Potom sa dá do hlbšieho výskumu rasy Padlých. Potom, a až potom, vystopuje svoju údajnú manželku. Čo s ňou urobí, keď ju nájde – no, to ukáže až čas.

***

Lilicu obklopovali tiene noci, zatiaľ čo si to mierila k inštitútu. Čím ďalej bola od Dallasa, tým intenzívnejšie ju bolelo telo, ako keby chýbal každej bunke. Čo bolo totálne šialenstvo! Ale ešte horšia bola bolesť, ktorá jej práve prebehla sánkou a lícom, ako keby vrazila do steny. Ani nie tak samotná bolesť, ale tie mučivé myšlienky, ktoré ju sprevádzali.
Žeby práve prežila Dallasovu bolesť? Bol v poriadku?
Odhodlaná ignorovala pocity a myšlienky a pridala do kroku. Na rozdiel od jej predchádzajúcich výletov do tohto neznámeho sveta, nikto sa nezastavoval, ani sa jej nevysmieval. Ale len preto, že ju nemohli vidieť. Pred pár minútami sa pokúsila spojiť s Jade a tentoraz jej telepatická schopnosť fungovala. Ale jej sestra zatiaľ neodpovedala.
Bombardoval ju strach. Čo ak Walsh zavraždil sladkú, umučenú Jade...
Premením tento svet na popol.
Znova pridala na rýchlosti. Inštitút mal sídlo na opačnom konci ulice Krajina Nikoho, kde bol vzduch taký kyslý, že ľudia na túto ulicu nemohli vstúpiť bez masiek a ochranných oblekov. Niektorým mimozemským rasám sa tu darilo a žili v okolitých budovách, ale žiaden mimozemšťan sa neodvažoval priblížiť sa k inštitútu. Počuli klebety. Vojdi dnu a nikdy sa odtiaľ nevrátiš.
Zvonka vyzeral jej domov ako opustený sklad so železnými stenami, ukovanými v samotnom pekle. Zvnútra bolo všetko najmodernejšie, vnútorné steny boli z mimozemskej ocele, pevnejšej než titán. Nič neprešlo cez vchodové dvere bez povolenia. Teda, nič okrem Devyna. A Walsha. A očividne, niekoho menom John.
Lilica dokázala zniesť kyslý vzduch, ale nie dlho. V tejto chvíli bola veľká čas z jej tela odhalená. Mala na sebe dve tričká s krátkym rukávom. Jedno oblečené normálne, to druhé mala obtočené okolo pásu a tvárilo sa ako sukňa. Nabudúce, keď bude znova potrebovať oblečenie, ukradne si niečo lepšie.
Keď dokončila skenovanie svojej dlane, aby sa otvorili dvere, hlavný vchod sa otvoril, privítajúc ju v očisťujúcom sektore budovy, jej oči, nos a hrdlo boli podráždené a krvácali. Bolesť začala ustupovať, zatiaľ čo na ňu začal z každej strany padať nezapáchajúci sprej.
„Čistenie dokončené,“ prehlásil počítačový hlas.
Otvorili sa ďalšie dvere, tie viedli hlbšie do budovy. Ach, domov, sladký domov. Boli tu len tri poschodia. Trinity bola držaná úplne na najvyššom poschodí, Jade na strednom a Lilica na prízemí. Ich spálne boli úplne rozdielne. Trinity si užívala luxusný apartmán princeznej, Jade mala spálňu s minimálnym komfortom a Lilica obývala izbu bez okien. Jediným nábytkom v jej izbe bolo lôžko a vedro.
Rozdiely v ich izbách boli jedným z miliónov testov. Budú mať životné podmienky vplyv na osobnosť človeka?
Doktori dospeli k názoru, že áno.
V prízemí sa nachádzali tiež aj hlavné laboratórium a množstvo klietok, využívané na všetky ďalšie testované subjekty, ktoré sem boli zavlečené. V preklade, mimozemské trojičky si tu zlepšovali svoje superschopnosti. Jednoducho, ďalšie testy, teraz to už Lilica vedela. Stredné poschodie tiež malo aj pozorovacie miestnosti, kde sa odohrávala väčšina testov. Najvyššie poschodie bolo rezervované pre ubytovacie miestnosti. Niektorí zo zamestnancov tu žili, zatiaľ čo iní tu iba určité obdobie prebývali.
„Jade,“ zvolala Lilica.
Žiadna odpoveď.
Prebehla chodby, prehľadávajúc všetky miestnosti. Žiadne stopy po jej sestre. S frustrovaným výkrikom vrazila päsťou do steny. To uvoľnilo spomienky, ktoré boli uložené v zadnej časti jej mysle. Dallasove spomienky. Nie! Nie tu, nie teraz. Musela sa sústrediť a nájsť svoju Jade. Pretierala si oči a ťahala za vlasy, ale spomienky zostali uprostred jej mysle, dožadujúc sa jej pozornosti.
Malý chlapec s tmavými vlasmi a tmavými očami si prekopal cestu zo zamknutej kuchynskej skrinky a zohol sa ponad zakrvavené a zlomené telo svojej matky. Plakal, zatiaľ čo na ňu natiahol prikrývku, jeho slzy padali na jej opuchnutú tvár. Nejaký muž im zabúchal na dvere, nástojil na tom, aby mu zaplatila. Prinútila chlapca, aby vliezol do skrinky, a prikázala mu, aby bol potichu, inak bude v poriadnej kaši. Potom pustila toho muža do ich domu. Prosila o viac času a nakoniec muž súhlasil... a potom jej prikázal, aby sa vyzliekla. Zvuky, ktoré nasledovali, malého chlapca zmiatli a rozrušili, ale nepokúsil sa vyslobodiť, dokým jeho matka nevykríkla „nie“ a ten muž sa znova zasmial.
Rýchle pretočenie pásky.
Malý chlapec bol kopaný a udieraný opitým starším mužom. Z úst mu stekala krv, v hlave mu búšilo, ale v očiach sa mu nikdy neobjavili slzy. Prijímal násilie akoby to bola jeho povinnosť. Toto bol teraz jeho život. Ak by nebol zavolal záchranku v tú noc, čo bola jeho matka zmlátená ich domácim, ak by nebol povedal, čo počul, ak by sa bol postaral o svoju matku sám – postaral sa sám aj o pána domáceho – žili by v dome a nie na ulici, kde museli bojovať o prežitie.
Rýchle pretočenie pásky.
Malý chlapec mal teraz nový domov. Sirotinec. Skupina starších chlapcov ho obkľúčila, posmievali sa mu a hádzali po ňom kúsky jedla. Stále neplakal. Nezaslúžil si to sladké oslobodenie, ktoré by slzy ponúkli. Namiesto toho zodvihol bradu, znova prijal násilie ako svoju povinnosť. Jeho matka – pouličná štetka, ako ju nazvali tí chlapci – bola nájdená mŕtva len pred niekoľkými týždňami.
Trochu späť v spomienkach. Mám len viac milencov než ostatné ženy, povedala mu raz, oči jej stmavli bolesťou, hanbou a ľútosťou. To je všetko.
Keď sa nevrátila domov na večeru, išiel ju hľadať. Natrafil na skupinku ľudí, obklopujúcich policajnú pásku, a už mu to bolo jasné. Mama bola mŕtva. Po tom, čo ho policajti vypočuli, potajomky si vypočul ich rozhovor s jedným bezdomovcom, ktorý bol svedkom celej udalosti. Zákazník jej nechcel zaplatiť po tom, čo s ním mala sex, takže ju namiesto toho zabil.
Rýchle pretočenie pásky.
Malý chlapec bol už dospelý. Agent Dallas Gutierrez. Ležal v kaluži vlastnej krvi a umieral. Postavil sa do rany strely z pyre-gun, ktorá bola určená pre jeho partnera. Ženu, ktorú miloval ako sestru, ktorú nikdy nemal, ale vždy chcel. Rýchlo bol prevezený do nemocnice, ale nikto mu nemohol pomôcť. Došiel na koniec svojho života a on to vedel.
Jeho partner, Mia Snowová, si tiež nikdy nedovolila plakať. Až do tejto chvíle. Slza jej stiekla po líci. Neuvedomovala si, že ju sleduje kráľ Arkadiáncov, bol svedkom jej zúfalstva, oboch mužov sa dotklo hlboko, neodvolateľne. Keď napokon opustila nemocničnú izbu, Arkadián nakŕmil Dallasa svojou krvou priamo zo žily. Kráľovskou krvou. Mocnou. Dallas zalapal po dychu, viečka sa mu prudko roztvorili – oči sa mu zmenili z hnedých na ľadovo modré, uvedomil si, keď sa po prvýkrát pozrel do zrkadla.
Lilicu zaplavili emócie, žiaľ si rýchlo prevzal vedúce postavenie. Bolesť, ktorú Dallas vytrpel počas svojho života... tie výčitky, ktoré stále nosil so sebou a ukrýval za šarmantný úsmev... Ako ona, opakovane zažíval izoláciu a sklamanie. Tak strašne ho chcela objať, utešiť ho, keďže ju nikto nikdy neobjal ani neutešil.
Nemôžem sa teraz kvôli nemu trápiť. Musím nájsť Jade.
Posilnila bezpečnosť a zapla každý alarm. Devyn sa sem už znova nevkradne. A ak sa Dallasovi podarí nájsť ju...
Aj tak sa kvôli nemu nebudem trápiť.
Počas celej noci vysielala telepatické správy svojej sestre. Na žiadnu nezareagovala. Ráno sa, vyčerpaná a skľúčená, osprchovala a obliekla si čistú košeľu a nohavice, ukryjúc zbrane na vybraných miestach. Zjedla toľko z raňajok, koľko jej žalúdok dokázal zniesť, s vedomím, že potrebuje svoju silu.
Jade, no ták! Kde si?
Znova, odpoveďou bolo len ticho.
Aspoňže bez pochýb vedela, že Dallas prežil Walshov útok. Inak by bola zomrela s ním. Nastúpil ráno do práce, akoby Lilica bola iba záťažou? Zrejme. Ten bastard! Inak by ju bol našiel a pokúsil sa sem vlámať. Nuž, čoskoro ju nebude môcť len tak pustiť z mysle. Puto ho bude nútiť, aby s ňou trávil čas, aby po nej túžil, rovnako ako pôsobil jej hlas na Walsha.
Čo by povedal na jej domov?
Nenávidela skutočnosť, že ho už zrejme videl, prežijúc jej spomienky, akoby boli jeho vlastné, rovnako ako ona prežila tie jeho. Žalúdok sa jej stiahol. Ľutoval ju teraz?
Vyšplhala sa po schodoch na najvyššie poschodie, s úmyslom pobaliť si tašku a zamieriť do ulíc. Ona pôjde za ním. Mohol by ju priviesť k Johnovi, ktorý by jej mohol povedať o Jade. Dokonalý plán. Ak sa ju pokúsil zbaliť-
Zabočila za roh a stála zoči-voči Dallasovi. Mal na sebe čierne tričko a čierne nohavice, dokonale vystavujúc svoju silu. Prešiel ňou šok. Zodvihol obočie, namyslený a krásny, a jej srdce sa rozbúšilo, akoby jej práve pichli adrenalín. „Ahoj, Lilica.“
Ako lusknutím prsta jej zvlhli nohavičky a mala pocit, že jej práve vpichli trojitú dávku túžby – jednu do hrude a dve do jej stále stiahnutého žalúdka. Takmer sa zniesla k zemi od chvenia. „Ako si sa sem dostal?“
„Očividne existujú časy, kedy viem všetko to, čo vieš ty. Jednoducho som vypol alarmy.“
Ale... ale...
„Odpadneš od radosti? Vyzeráš na odpadnutie.“
Jeho namyslenosť ju vytiahla z omráčenia. „Áno, odpadnem. Chytíš ma?“ V momente, ako bude Dallas na dosah, Lilica zaútočí.

„Ale, ale. Plánovať, ako mi ublížiš, je podlé aj na teba. Nesúhlasíš... drahá manželka?“

15 komentářů:

  1. Vdaka za skvelý preklad a korekciu a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  3. Skvělé !!! Díky moc za překlad a korekci !!!! Jste perfektní !!!!!

    OdpovědětVymazat
  4. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  6. Moc děkuji za další skvělou kapitolu!!!💜💜💜

    OdpovědětVymazat
  7. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  8. Moooc dekujem!!! Uzasna kapitola!

    OdpovědětVymazat
  9. Ďakujem veľmi veľmi pekne.janka

    OdpovědětVymazat
  10. Děkuju za super kapitolu :-)

    OdpovědětVymazat