čtvrtek 20. dubna 2017

Temná labuť - Kapitola 4



Od chvíle, keď Dallas vycítil Lilicu v kuchyni, bojoval s temnými, živočíšnymi impulzmi. Nikdy predtým netúžil tak veľmi po žene, ako túžil po nej, takže tie pocity nemohli byť prirodzené.
Ale. Och, ako len nenávidel to hlúpe slovo. Tých pár minút s ňou, provokujúc ju, bolo viac zábavných než... čokoľvek iné. A oveľa vzrušujúcejších. V jednej chvíli tetovania na jej pokožke začali žiariť jemným jantárovým leskom a takmer sa urobil do nohavíc rovno tam, nutkanie dotknúť sa – dostať sa do nej – bolo takmer neodolateľné.

Všetko na nej kričalo SEX. Sugestívna, erotická a koketná. Od jej hlasu a jej vôňu, až po spôsob, akým sa pohybovala, ako keby bola stvorená iba pre potešenie a nič iné. Ako keby bola stvorená iba pre Dallasa.
To bola predstava, ktorú jeho myseľ z celého srdca odmietla.
„Čo si myslíš, že potrebujem?“ opýtala sa, jemne zadýchaná a s chrapľavým hlasom. Každé slovo bolo len olejom na inferno, ktoré v ňom zúrilo.
Neopováž sa načiahnuť sa dolu a upraviť si najnovšiu erekciu. Neopováž sa! Jej vplyv na neho... musela to byť jej sila, ktorá v nej stále vírila. Napriek tej droge, ktorú jej Devyn dal, pod povrchom jej pokožky sa dvíhali vlny elektriny. Dallas by jej zrejme mal dať druhú dávku, len pre istotu. Jej zámery s ním boli zákerné, o tom nebolo pochýb. Ale také boli aj jeho zámery s ňou.
Odhodil nôž, ktorý použila, cez izbu, a špička sa zabodla do steny. Potom položil ruky na Lilicine boky, jeho prsty zovreli kraj linky. „Takto z hlavy mi napádajú hneď tri veci, ktoré potrebuješ,“ povedal.
„Nuž. Tak si ich vypočujme.“
„Potrebuješ dostať na zadok, objatie a dobrý, tvrdý sex.“
Jej oči – tie temné, nekonečné oči – sa rozšírili.
Zatiaľ čo spala, rozhodol sa, že chlap, ktorý nerád klamal, by vložil prevažnú časť svojho úsilia do presviedčania Lilice, že jej pomôže zachrániť Trinity. Lilica by potom urobila jednu z dvoch vecí: zaviedla Dallasa k Trinity alebo presvedčila Trinity, aby prišla za ním. V každom prípade by neváhal a zastrelil kráľovnú Schön pri prvom pohľade. A jeho vízia po prebudení by sa stala skutočnosťou.
Mal by som sa pochváliť teraz alebo neskôr?
Triasla sa, keď mu položila dlane na hruď. Očakával, že ho odtlačí. Namiesto toho zaryla prsty do látky jeho trička a opýtala sa: „Chceš ma objať?“
Ona sa sústredila na toto? Nuž, dopekal. Prečo nie? Nutkanie šokovalo aj jeho. Utešovanie nebola jeho parketa. Obyčajný sex? Absolútne. Trávenie príjemných chvíľok? Zlatko, priprav sa. Dával viac, než prijímal. Ale na tejto žene bolo niečo desivé – a strašidelné. Jej oči neboli len nekonečné, boli oknami do rán, ktoré v nej hnisali. Rany, ktoré nedokázala skryť. Nie pred ním.
Jeho Arkadiánska časť videla viac než jeho ľudská oceňovala.
Čo spôsobilo tie rany? Aké mala detstvo? Ako príbuzná s Trinity musela byť tiež pacientom v inštitúte a nie súčasť personálu.
Usmial sa, dúfajúc vo svoj šarm. „Chcem ťa objať nahú.“
V jej očiach zažiarila túžba, čo ešte viac podnietilo jeho bezprecedentnú vášeň. Aj ona ho chcela. Chcela ho rovnako intenzívne. Bola tu chémia – a bola výbušná.
„A chceš mi dať aj na holý zadok?“ opýtala sa ešte udýchanejšie.
„Samozrejme.“
„Takže... v skutočnosti si myslíš, že potrebujem ošukať, potom ošukať a nakoniec znova ošukať.“
Hriešne slová z tých pier pornoherečky... mali by byť zakázané. „Presne,“ odpovedal.
Prešlo ňou ďalšie chvenie, čím sa obtrela o neho – a o jeho pulzujúcu erekciu – a olízala si pery. Potlačil stonanie. „Uvažuješ nad tým, že so mnou budeš spať,“ povedala, „ale nič o mne nevieš.“
„Nepotrebujem ťa poznať na to, aby som ťa chcel.“
Túžba začala pohasínať. „Ak ma nepoznáš, potom nechceš mňa. Moje skutočné ja. Chceš len moje telo.“
Skĺzol po nej pohľadom. „A ty ma za to viníš? Je to nádherné telo.“
Túžba stále chabla a chabla. „Krása pominie. A tiež aj pocity.“
V poriadku. Šarm na ňu nebude fungovať. Poznačené. „Sledoval som ťa s Devynom. Trochu ťa poznám. Si odhodlaná, schopná, smrteľná. Neskloníš hlavu pred strachom, ale bojuješ s ním.“
Á, tá túžba znova začala silnieť, a on sa tak začal cítiť akoby dobyl celý svet. Ale akoby mávnutím prútika znova začala strácať na sile. „Máš v pláne ublížiť Trinity, takže ti môžem sľúbiť len jednu vec: nebude sa ti páčiť, čo o mne zistíš.“
Dokonalý prechod k jeho plánu. Čas pustiť sa do práce. „Čo by si urobila, keby som ti sľúbil, že jej neublížim?“ Sľub, ktorý mohol skutočne dodržať. Nepotreboval ublížiť tej žene, aby ju mohol zabiť. Ak A.I.R. nájde spôsob, ako sa poriadne zbaviť jej tela, samozrejme.
Na Lilicinej anjelskej tvári sa objavilo prekvapenie, ale zachovala si svoj chladný postoj. „Neverila by som ti.“
„Niečo sa o mne musíš naučiť. Nikdy neklamem. Splietanie pravdy a klamstva je príliš komplikované pre môj chabý mužský mozog.“ Akože čo teraz robil?
„Verím, že toto bola prvá skutočne úprimná vec, ktorú si povedal. Chudáčik ten tvoj mozog.“ Poťapkala ho po hlave, dodajúc: „Hoci obdivujem úprimnosť každým kúskom svojho bytia, nie som ňou zaslepená. Dokonca aj klamári tvrdia, že hovoria pravdu. Jediný spôsob, ako ti zabrániť, aby si ublížil Trinity, je zabiť ťa, takže presne to aj urobím.“
Jej priznanie ho udivilo. Prečo mu prezradila svoje úmysly? Prečo nepoužila moment prekvapenia?
Prečo bola jeho erekcia ešte tvrdšia?
„Tak veľa pre teba znamená?“ opýtal sa. „Aj keď je nakazená a dobrovoľne šíri chorobu medzi ostatnými? Nevinnými?“
Jej pohľad držal ten jeho o sekundu dlhšie, až sa napokon odvrátil... aby ukryl ten rýchly záblesk viny a ľútosti, ktorú zachytil? „Ty nevieš, ako sa nakazila.“
„A ty áno?“
Namiesto odpovede zodvihla bradu. Budem to brať ako „áno, dopekla“. „Som strážca zákona. Agent A.I.R. Niekto by ma nazval super agentom.“
„Tým niekto myslíš len ty?“
Pokračoval, akoby ani nič nepovedala. „Keď na mňa zaútočíš, budeš označená ako predátorský mimozemšťan a dostaneš rozsudok smrti. Ale hej, ak to chceš riskovať, mala by si vedieť, že najzraniteľnejší som po sexe. Čím je môj orgazmus silnejší, tým slabší budem.“
Pohľadom sa prudko vrátila k jeho tvári. Obzerala si jeho pery, potom jeho oči, potom znova jeho pery. Naprázdno prehltla, vzduch medzi nimi zhustol, iskril vedomím. Vždy iskril. Sladkosť jej vône zosilnela, lahodný závan, o ktorom mal tušenie, že by ho nasledoval aj na koniec sveta.
Už teraz som závislý...
„Zabudni na Trinity,“ prehovoril, jeho stoličky o seba škrípali. Než mohla zaprotestovať, dodal: „Len na nasledujúcich pár minút.“ Spomenul si na víziu, ktorú o nej mal a rozhodol sa použiť jej vlastné slová proti nej. „V tejto chvíli som len muž a ty si len žena.“
„Ale ty nie si len muž a ja nie som len žena.“
„Budeme predstierať.“ Obtrel svoj nos o jej.
Zatvorila oči, jej riasy vrhali tiene na jej líca, a sklonila sa k nemu, ako keby túžila po ďalšom dotyku. Keď jej ho dal, odmenila ho erotickým pradením, ktoré bolo rovnako vzrušujúce ako pohladenie. „Neviem predstierať.“ Viečka sa jej trepotavo otvorili, odhalili tak studničky túžby a zmätku. „Ani neviem, prečo by sme to chceli robiť.“
Hruďou mu prešla bolesť. Vážne to nevedela? „Predstierame, pretože je to zábava... a my to chceme urobiť, pretože po sebe túžime a pretože zúfalo hľadáme akúkoľvek výhovorku, aby sme sa mohli navzájom dotýkať.“
Jej pohľad sa vrátil k jeho perám a zotrval na nich. „Nechcem ťa... nemala by som ťa chcieť... ale chcem vedieť, aký je to pocit byť pobozkaná,“ zašepkala nakoniec úctivo.
Nikdy nebola pobozkaná? Nie. Dopekla, nie. Hrala sa s ním. Musela sa s ním hrať. Ale bude predstierať, že jej verí. Urobil by čokoľvek, aby ju ochutnal.
„Dovoľ mi naučiť ťa to.“ Sklonil hlavu, poháňaný neukojiteľným hladom, ktorý už nedokázal potlačiť. „Ak ma uhryzneš...“
„Neurobím to.“
„... zrejme sa mi to bude páčiť,“ dokončil. V tejto chvíli by nič, čo by urobila, nebolo zlé.
Zadržala dych, ale tesne predtým, než sa jeho pery stretli s jej vlastnými, položila mu prst na bradu, držiac ho tak od seba. „Toto nič nezmení. Po tomto ťa zabijem.“
„Môžem navrhnúť, aby si ma zabila rozkošou?“ zašepkal a jej prst ochabol.
„Áno. Rozkoš.“ Znela ako opitá.
Vtisol svoje ústa na jej. Dychtivo ich otvorila, privítala ho v sebe, obdarujúc ho prvou ochutnávkou neba na zemi. V tom momente, hladiac jeho jazyk svojím, to bolo rovnako o prežití, ako o rozkoši. Tá žena ničila jeho zmysly, túžba po nej ho pohlcovala. Pritisla sa bližšie, ale zostala opatrná, znova hľadala hlbší kontakt s ním. Ten čin, aj keď drobný, ho iba viac rozpálil, hrozilo, že sa ho zmocní živočíšna potreba.
Pomaly a pokojne je spôsob, ako vyhrať preteky.
Jemne jej zahryzol do spodnej pery, zubami jej prešiel po tom lahodnom kúsku mäsa. Zalapala po dychu od prekvapenia a to ho ešte viac spomalilo. V tej chvíli prekvapujúcej jasnosti rozumu, si uvedomil, že mu neopätovala bozk, iba akceptovala jeho majetníckosť.
Napadla mu zatúlaná myšlienka. Čo ak mu hovorila pravdu? Čo ak vážne bol toto jej prvý bozk a ona nevie, čo má robiť?
Nie, nie. Nemožné. Nebolo možné, aby kráska ako ona prežila celý svoj život bez pozorností od muža. Ale jeho pochybnosti pretrvávali... a oštep majetníckosti ho takmer rozštiepil na dve polovice. Jedna jeho polovica by si ju chcela nechať, zatiaľ čo druhá by si ju nechala, aby ju zabila.
Príliš veľa príliš skoro! A napriek tomu chcel ešte viac. „Teraz ťa pobozkám tvrdšie.“ Upozornenie.
Upozornenie, ktorému vôbec nevenovala pozornosť. „Áno... tvrdšie...“
Hltal ju svojimi ústami, a tentoraz odpovedala na oplátku, jej jazyk sa krútil okolo jeho, jej zuby hrýzli jeho spodnú peru, jej ústa sali tie jeho. Nebola medzi nimi žiadna jemnosť, iba žeravá potreba, a jemu sa to nielenže páčilo, on to miloval.
„Tak je to správne.“ Zaklenul ruky za jej stehná a zodvihol ju. „Tak veľmi ma rozpaľuješ.“
Posadil ju na linku a ona zavzdychala, jej ruky a nohy sa ovinuli okolo neho, jej prsia sa pritlačili na jeho hruď. Bradavky sa zmenili na tvrdé púčiky vzrušenia, vytvárajúc dokonalé trenie vždy, keď sa nadýchla. „Ešte,“ zavrčala.
„Nenásytné dievča.“ Zaplietol prsty do jej vlasov a ona zaplietla tie svoje do jeho vlasov. Zahryzla sa do jeho spodnej pery ešte silnejšie, až mu vyrazila kvapka krvi. Jej ďalší vzdych sa stiahol do zvieracieho zavrčania, a sila v nej – proste – explodovala.
Žiadne upozornenie. Proste prásk!
O sekundu neskôr preletel cez miestnosť a hoci nenarazil do steny, ani nepadol na podlahu, namiesto toho sa vznášal akoby visel v neviditeľných reťaziach. Byt, ktorý prenajal kvôli Lilici, zmizol, a okolo neho sa zjavila polnočná obloha – vlastne okolo nich. Vznášala sa o niekoľko stôp od neho, oči a pramene vlasov jej horeli, akoby sa za ňou zjavila skutočná polárna žiara. Okolo nej padali hviezdy, zanechávali za sebou dúhové lúče. Zaburácal hrom.
„Čo sa deje?“ zvrieskol.
„Ja neviem!“ vykríkla, prehla sa v chrbte, hlava jej vyrazila dozadu.
„Lilica!“ Jej schopnosti... akoby dostala plnú dávku adrenalínu... alebo intenzívneho sexuálneho napätia-
Čo to, dočerta, urobil?
Dúhové lúče z nej vystrelili a skrútili sa okolo neho, pálili ho... a potom ho začali ťahať k nej bližšie a bližšie... až dokým boli od seba na jedno zašepkanie – a potom boli na seba úplne natlačení. Hoci zo všetkých svojich síl bojoval, nedokázal prerušiť spojenie.

***

Dotýkajú sa ma... ja sa dotýkam niekoho... dotýkam sa muža.
Lilica bola úplne pohltená údivom a radosťou, obdivom a vášňou. Toľko vášne. V čele každej emócie bol inštinkt, ktorý nemala, nikdy ho necibrila, ani ho nedokázala ovládnuť. Vlastniť ho. Zlepšovať ho, osvojovať si ho... kontrolovať.
Začalo to bozkom, keď ju Dallas natlačil na tú linku a uväznil ju, jeho vôňa splynula s jej, jeho horúci pohľad uprený na ňu, jeho telo tvrdé a nepoddajné ako oceľ, zatiaľ čo jej vlastné proti nemu zmäklo, akoby sa roztavilo.
Pomyslela si: Musím ho zabiť a ja vyrazím do útoku – neskôr. Predsa ničomu neublíži pár sekúnd, kým ja sa oddám svojej zvedavosti... možno pár minút, zatiaľ čo budem predstierať, presne ako to žiadal Dallas? Cítiť dotyk a dotýkať sa zároveň.
Bol to nádherný muž, sexualita, ktorá z neho vyžarovala, surová a očividná. Bola ňou priťahovaná – priťahovaná k nemu – a úplne okúzlená jeho slovami, črtami tváre a myšlienkovým pochodom, zúfalo túžiac vyskúšať všetko, čo ponúkal. V tom mal pravdu. Akákoľvek výhovorka...
A ona to nedokázala ľutovať. Jej prvý bozk bol od majstra. Jeho jazyk zručne hladil ten jej, teplo jeho tela sa obtočilo okolo nej, objímajúc ju. Pohltila ju nikdy predtým nevyužitá a neskrotená dravosť a ona potrebovala viac, potrebovala dať a brať si. Vtedy si spomenula na niečo, čo zistila, keď čítala o svojich predkoch. Ako sa spútali so svojimi väzniteľmi, aby sa zachránili.
Pomyslela si: Ak sa spútam s Dallasom, možno tak zachránim Trinity.
Nutkanie uhryznúť ho do nej vrazila v plnej sile, tak ho uhryzla. Ani neuvažovala, že odolá. Jeho krv – och, jeho krv! Nikdy predtým netúžila po krvi, ale teraz mala pocit, že bude túžiť po tej jeho už naveky. Toľko sily v jedinej kvapke...
Pri prvej ochutnávke, droga, ktorú na ňu použil, vyprchala. Proste, bum, a bola preč. Privlastnila si jeho schopnosti bez toho, aby sa vôbec snažila, pretože bol jej súčasťou, dala mu svoje schopnosti na oplátku. Skončili spolu, v tejto divnej, nekonečnej noci, kde sa zdalo, že sú pripútaní k sebe svetlom.
Pripútaní spolu... spútaní putom?
Budú odteraz spolu zdieľať rozkoš a bolesť? Život a smrť?
Nie, nie. Nemožné. Inštinkt a krv nedokážu spútať dvoch ľudí... však nie?
Samozrejme, že nie! Obzvlášť nie, pretože Lilici záležalo iba na jej sestrách. Aj ony boli k sebe pripútané putom, hoci inakším. Nie tak intenzívne. Dievčatá boli jediným zdrojom jej radosti už dlhú dobu – vlastne, po celý jej život. Milovali ju a ona milovala ich. Dallas bol iba malý impulz, dnes je tu a zajtra je minulosťou. Ale aj keď sa snažila presvedčiť samú seba, že pre ňu nič neznamenal, že toto nič neznamenalo, záplava spomienok, ktoré nikdy nezažila, sa jej začali vlievať do jej hlavy.
Matka závislá na drogách... množstvo milencov, ktorých matka mala... jej krik, zatiaľ čo ju bili... život na ulici... mŕtva, bola mŕtva... malý, osirotený chlapec, ktorého nikto nechcel...
Veľké slzy sa kotúľali Lilici po lícach. Žeby práve nahliadla do Dallasovho detstva?
Dallas zachytil slzy, roztierajúc ich pomedzi svoje prsty. „Tak zriedkavo si zažila dotyk...“
Vedel to. Odkiaľ to vedel? Aj on musel vidieť jej minulosť. To poznanie ju rozrušilo. Toto celé ju rozrušilo.
Dovolil svojej paži padnúť k jeho boku, a ona zakňučala. Jeho hnev nahradil nehu. „Zastav to, Lilica.“
„Nemôžem. Skúšam to...“ Avšak hviezdy začali miznúť. Vyparili sa aj dúhové lúče a tiež aj temnota – až nakoniec boli s Dallasom opäť v kuchyni. Teraz boli obaja rozpleštení na podlahe.
Hore, hore! V tejto chvíli by mala byť ona tá, ktorá má navrch. Mala by byť mocnejšia. No neschopná chytiť svoj dych, nemotorne sa postavila na nohy. Scéna sa prudko zmenila. Dallas vyskočil na nohy, týčil sa nad ňou ako veža hnevu a zúrivosti. Pristúpil k nej, každým krokom z neho vyžarovala agresivita. „Čokoľvek si mi urobila, vráť to späť. Ihneď.“
Otvorila ústa, aby mu povedala, aby odstúpil, ale jej myseľ ju predbehla. Odstúp!
„Čo to je, dopekla?“ pritlačil si päste k svojim spánkom. „Prehovorila si v mojej hlave. Ako si to urobila?“
Čože?! Telepatická komunikácia? S ním? Nie! Nie, nie, nie.
Absolútne to odmietala. Ak by mal prístup ku všetkým jej myšlienkam, zatiaľ čo by boli voči sebe otvorení, nedokázala by pred ním ukryť tajomstvá a ona ich pred ním musela ukryť. Všetky tajomstvá.
Ale... na druhej strane, on by nedokázal ukryť svoje tajomstvá pred ňou.
„Teraz mi povieš o všetkom, čo si mi urobila, Lilica, a ako presne sa to navrátiť do pôvodného stavu.“
„Nie, ty teraz odstúpiš a pekne poprosíš, inak odo mňa nič nedostaneš.“ Vzhľadom na to, že jej schopnosti už neboli spútané, bola schopná vyvinúť veľký výboj energie. Načiahla sa k nemu, pripravená vypustiť energiu, hneď ako sa dotknú – ale sila z nej vystrelila ešte pred kontaktom, neviditeľný prúd ho odhodil cez miestnosť.
Vrazil do linky a so zavrčaním padol na zem. Aj ona zastonala, odrazu ňou prešla bolesť, ako keby ona sama vrazila do linky. Ale aj s bolesťou nebola oslabená, jej sila sa nevyčerpala. Nie, práve naopak. Zosilnela. Opäť sa posilnila tým, že posilnila jeho.
Boli spútaní.
Rozšíril sa v nej strach, keď si pravda – a jej následky – nasadila špicaté topánky a tancovala jej cez hlavu. Dallas si pretiahol ramená a zakrútil hlavou. Povedal jedno slovo, len jediné, ale horelo dosť veľkým hnevom, aby zapálilo celý svet. „Pekné.“
Nuž. Musela obdivovať jeho neochotu ustúpiť, aj keď okolnosti sa len horšili. Bol-
Do popredia jej mysle sa predrala záplava informácii, privlastnila si jej pozornosť. Bol typom chlapa, ktorý sa so ženami vyspal a potom ich opustil. Jedna noc a koniec. Rýchlo zasunúť a odchod. Skórovať a bežať preč. Mnoho žien ho obviňovalo, že nemá dosť pevnú vôľu. Mnoho z jeho obetí ho nazývalo Bezcitným nepriateľom, sťažujúc sa na jeho ochotu zabiť kvôli prípadu, mračiac sa kvôli jeho nedostatku záujmu o ľudí, ktorým ublíži. To vedomie vrelo v jej mysli, také skutočné, ako skutočný bol on... rovnako skutočný ako spomienky, ktoré neprežila. Nemusela sa pozrieť do budúcnosti, aby vedela, čo stane. Dallas sa pokúsi zlomiť puto, uvedomí si, že by ju mohol využiť, aby dokončil svoju misiu, a potom ju skutočne využije. Keď jej sestra bude premožená, znova sa pokúsi prerušiť puto s ňou, akýmikoľvek prostriedkami.
Bolo to od neho racionálne. Nemôžem ho z toho viniť.
Keď sa mu plán nepodarí, a že sa mu nepodarí, bude ju navždy nenávidieť. A ona tú nenávisť bude cítiť cez ich puto. Ak zabije Trinity, Lilica ho bude nenávidieť. Zabije ho, aj keby ona sama musela zomrieť tiež. Ak by dovolil Trinity žiť, jeho nenávisť voči Lilici bude len rásť.
Navždy nechcená...
Ani ja nechcem jeho. Nechcem! „Neviem veľa o rase Padlých,“ ozvala sa, opatrne našľapujúc. „Bola som vychovaná v laboratóriu.“
Žmurkol, znova pokrútil hlavou, ako keby ho prekvapili vlastné myšlienky. „Nebola si tam len vychovaná. Stvorili ťa tam.“
Odkiaľ to-
To je jedno. Tak, ako ona mala informácie o ňom. „Bola som experimentom.“
„Ty a tvoje sestry.“
„Áno.“ Pocítila kŕče v hrudi aj v žalúdku. „Podľa všetkého, čo som čítala, Padlí sú schopní vytvoriť si puto s inými, ale existuje špeciálne puto, ktoré si vytvárame len s jednou osobou – tú, ktorú si vyberieme ako nášho druha,“ dodala potichu. Odvrátila pohľad, neschopná stretnúť sa s jeho očami.
Urobila som to aj ja? Vybrala som si ho ako toho pravého?
„Druha,“ precedil. „Cukrík, neviem, ako inak ti povedať, asi len s brutálnou úprimnosťou, ale ja nie som tvoj druh. Ani teraz, ani nikdy.“
„Ja to viem,“ vybuchla, bojujúc s návalom bolesti. Ani ja ho nechcem, spomínaš? „Ale stalo sa to. Proste to tak je a ja neviem, ako to prerušiť.“ Rozhodila rukami. „Takže blahoželám. Teraz si so mnou ženatý. Manžel.“
„To nikdy, dočerta. Toto považuj za rozvod, okamžitý.“
Poslala mu vzdušný bozk tak, že si pobozkala jeden prst. Prostredný. „Áno, pretože presne tak to funguje.“
V tých ľadových očiach vzbĺkla zúrivosť. „Tak ako to funguje?“
„Povedala som ti, že to neviem.“ Zhlboka sa nadýchla, zadržala dych... bola si istá len jednou vecou. „Dokým jeden z nás neumrie. A ten druhý ho bude nasledovať.“
Počkať. Počkať! Výnimka z toho pravidla sa vkradla do jej mysle – ale hoci sa sústredila, tá výnimka ostala ukrytá v tieňoch Dallasovej záplavy myšlienok. Vyceril na ňu zuby a odrazu zatúžila strhať mu oblečenie, jedna vášeň nahradila druhú. Chcela si privlastniť jeho ústa v ďalšom divokom bozku, chcela hrýzť a sať jeho jazyk, jeho pery... chcela sa o neho obtierať a liezť po ňom. Brať a brať a brať ešte viac. Byť zlé dievča – diabolské – , za ktoré ju vedci vždy považovali.
Lady Zlomyseľnosť chce svojho chlapa.
Možno Dallas túžil po niečom podobnom. Dlane, spustené po bokoch, sa mu zvierali a uvoľňovali, hruď mu stúpala a klesala v rýchlom tempe, no plytko, nozdry mu plápolali.
„Prečo si mi to urobila?“ dožadoval sa.
„Ako keby som mala na výber,“ vyštekla. Alebo mala? Potom zopakovala: „Stalo sa to. Tak sa s tým zmier a pokračuj v žití.“
„Mám pokračovať v žití? Prosím, pouč ma. Ako to mám urobiť, keď ma bombardujú detaily, ktoré som nikdy nezažil?“
„Aké detaily?“ opýtala sa, hoci už poznala odpoveď.
„Keď sa Padlý spúta so svojím druhom, srdce ženy a muža do seba zapadnú ako skladačka, ich životy sú navždy prepletené. Ak tí dvaja nedovŕšia spojenie v určitom časovom limite, prepadnú sa do stavu šialenosti, budú myslieť len na párenie a urobia čokoľvek, aby sa navzájom ošukali – a zabijú každého, kto sa im v tom pokúsi zabrániť.“
Áno. Aj ona čítala tie spisy v laboratóriu. A po prvý raz mala obavy, že zradí svoje sestry. Len aby s ním bola nahá!
Nie. Nie! Vyspí sa s Dallasom a to čoskoro, takže jej hlava zostane čistá. Potom, napriek ich spojeniu, nájde spôsob, ako zachrániť Trinity pred Dallasom.
Takže. Okej. V poriadku. Mala novú misiu. Zviesť toho blbca.
Zamračil sa a plecom si poklepal po uchu. „Čo?“
Naježila sa. „Že si teraz so mnou nehovoril ako-“
Zodvihol prst, vyzeral zaneprázdnene, naznačujúc, že potrebuje chvíľku. „Jade,“ prehovoril – ale nie na ňu, uvedomila si teraz. „Aké je jej spojenie – kašli na to. Práve mi prišla odpoveď.“
„Jade? Čo s ňou?“ Lilica pribehla k nemu, zovrela jeho košeľu a zatriasla ním. „Odpovedz mi!“ Ale nebolo treba. Informácia jej práve vyplnila hlavu. Walsh zaútočil na inštitút. Jade bola zranená. Agent menom John ju zachránil.
Dvere na byte sa prudko rozrazili, oboch ich vystrašiac. Dallas ju bez váhania strčil za seba a zdrapol svoju pyre-gun odniekiaľ spopod kuchynskej linky.
Chránil ju a bránil?
Šok a radosť bojovali o nadvládu.
Sústreď sa! Byt bol otvorený koncept, dovoľoval komukoľvek, kto stál v obývacej miestnosti, vidieť do kuchyne a naopak.
Na jej nútený pokoj zaútočila hrôza, keď zbadala doktora Walsha. Vyzeral ako strašidlo. Jeho kedysi opálená pokožka bola teraz sivá a vytekal z nej hnis. Hustá hriva vlasov mu vypadala, polovica jeho lebky visela cez polovicu tváre.
Prišiel ma zabiť?
„Nehýb sa,“ vykríkla, použijúc nátlak, vykročiac dopredu.
Pohol sa, vyceriac svoje krvou postriekané zuby v paródií na úsmev. Zodvihol chudú pažu a ukázal na ňu prstom. „Moja.“ Dokonca aj jeho hlas sa zmenil. Bol hlbší než predtým, tvrdší, ako keby bol ukovaný v útrobách samotného pekla.
Dallas jej zovrel nahé zápästie a znova ju zastrčil za seba, ako keby nechcel, aby ju iný muž videl v podprsenke a nohavičkách. „Ona je moja.“ Namieril svojou zbraňou a vystrelil ranu, lúč modrého svetla trafil Walsha priamo do hrude. Bývalý doktor – bývalý človek! – sa iba zakolísal, nová diera v jeho hrudi syčala a parilo sa z nej.
Ja mu patrím? „Len sa ho potrebujem dotknúť,“ povedala Dallasovi. „Prikážem mu, aby umrel a náš problém bude vyriešený.“ Až na to, že Walsh už nemal v sebe životnú energiu. Už bol mŕtvy. Bude na neho nátlak ešte fungovať?
„Nebudeš sa ho dotýkať.“ V ďalšom údere srdca Dallas vystrelil okolo nej kruh. Podlahové dosky, trámy aj izolácia začali horieť, popol sa rýchlo dvíhal a dusil ju.
Jeho myšlienky boli teraz blokované. „Čo to rob-“ Podlaha povolila a ona sa s výkrikom prepadla. Pristála v ďalšom byte, vzduch jej vyrazil z pľúc a kolená sa jej podlomili. Odkotúľala sa preč, čakala, že Dallas tiež skočí za ňou. Neurobil to. Ale znova otvoril svoju myseľ, zrejme nevedome, dovoliac tak plánu, aby prerazil cez ich spojenie. Zostane tu, bude bojovať s Walshom, nájde spôsob, ako sa oslobodiť od Lilice a potom zabije Trinity.
No, veľa šťastia. Lilica vyskočila na nohy.
Majiteľka bytu vybehla spoza rohu, jediným pohľadom zistila škody a zvrieskla.
Jedna časť Lilice na ňu kričala: obleč sa, vráť sa k Dallasovi, pomôž mu. Tá druhá žiadala, aby okamžite odišla, dokým nemohol urobiť nič, aby ju zastavil. Nájde svoju Jade a ubezpečí sa, že je v poriadku.
Áno. Toto je plán.

Lilica prebehla okolo ženy. Vošla do prvej spálne, na ktorú natrafila, a z komody zdrapla dva kusy oblečenia. Potom sa rozbehla na chodbu, počas behu sa obliekala, dole schodmi, von z budovy a vybehla do temnej noci. 

15 komentářů:

  1. Děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuju, super kapitola.

    OdpovědětVymazat
  3. Vdaka za pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem...celkom drsna zapletka. Tesim sa na dalsiu kapitolu. VV

    OdpovědětVymazat
  5. Uzasne!!! Uz aby byl dalsi dil! Nemohu se dockat. Tenhle dil byl vazne skveli!!! Moc dekuji

    OdpovědětVymazat
  6. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za další skvělou kapitolu!!!♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji mnohokrát za perfektní kapitolku a její překlad a korekci !!!!!

    OdpovědětVymazat
  9. Tak to je zaujímavý priebeh :-D :-D :-D
    vdaka za preklad a korektúru a teším sa na pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  10. Ďakujem za ďalšiu kapitolu:)

    OdpovědětVymazat
  11. Děkuji moc za další kapitolu 🌸

    OdpovědětVymazat