pondělí 6. února 2017

Podlehni temnotě - Kapitola 6



Vo vnútri izby ju čakalo ďalšie prekvapenie, no nebol to moderný nábytok s výzdobou. V kožených kreslách oproti sebe sedeli dvaja mladí muži, ktorí podľa výzoru nemohli mať ani tridsať, lenže vek nesmrteľných sa podľa vzhľadu nedal určiť nikdy. Na sklenenom konferenčnom stolíku stáli dva plné poháre s whisky, fľaša Dalmore, studená misa a všemožné jednohubky. Obaja vyzerali, akoby práve vyšli z titulnej strany módneho časopisu, ale aj to bolo pre niektorých nesmrteľných bežné. Vyžarovalo z nich to isté ako z Variana a Tariqa, takže nemala pochybnosti o tom, že sú to ďalší z bratov. No z tých dvoch najviac vyžarovala dravosť divokých šeliem, zatiaľ čo títo boli chodiace pokušenie, ktorému by sotva odolala nejaká zdravá žena.

Prvý, sediaci v ľavom kresle, listoval v magazíne, o ktorom si myslela, že je Men’s Health. Biele tričko tvorila z väčšej časti sieťovina, ktorá mu odhaľovala celé ruky s bokmi a taktiež umožňovala vidieť náznaky tetovaní. Čierne bedrové rifle s koženým opaskom a reťazou na pravom boku mal takmer po celej dĺžke potrhané. Na ľavom zápästí sa leskli hodinky a jediné dve strieborné obrúčky s rytinami boli na malíčkoch. Snehovo biele vlasy s čiernymi korienkami po bokoch ulízané a v prostriedku vyčesané dozadu v kohútovi, ju nesmierne priťahovali. Chcela do nich zaboriť prsty a okúsiť tú nadýchanosť na vlastnej koži. 
Druhý, oblečený podobne ako Varian - celý v čiernom, na vrchu s koženkou, si niečo prezeral v tablete. Čierne nagelované vlasy smerovali dozadu, čím zdôrazňovali vysoké čelo. Všetky prsty zdobili strieborno-čierne obrúčky a na jednej z nich bol samozrejme had. Oči mu zakrývali slnečné okuliare a obe uši mal prepichnuté kruhmi.
Hneď ako vstúpila, prvý muž zodvihol medové oči v dych berúcom úsmeve. ,,Nečakali sme ťa tak skoro, Kahala. Kto by si pomyslel, že ťa náš milý braček prepustí skôr, než to stihnem dočítať,“ ozval sa hlbokým mužným hlasom, ktorý sa odrážal od stien.
Druhý takisto vzhliadol od obrazovky lenže s ľahostajným pohľadom v tvári. ,,Tiež ma na práci kopu iných vecí.“ Pokrčil ramenami a vrátil pozornosť svojmu tabletu. ,,Chcel to mať z krku.“
Prvý sa naňho škaredo zamračil. ,,Kam sa podelo tvoje dobré vychovanie, Taav?“
Taav sa načiahol po svoj pohár a zhlboka sa napil. ,,Spláchol som ho s prvým pohárom tejto lahodnej tekutiny.“
Muž sa uškrnul, zavrel magazín a hodil ho na stôl. ,,Tak ho vylov naspäť braček, inak ti jednu vrazím.“ Vstal opäť s hriešnym úsmevom na plných perách a vykročil k Misaki. ,,Nevšímaj si ho, Kahala. Má mizernú náladu a vybíja si ju na všetkých, ktorí sú naokolo. Za pár hodín ho to prejde. Mimochodom, som Veron, no skôr reagujem na V, pretože ho tamten neznáša.“
Uklonil sa a ona tak mohla zbadať na zadnej strane jeho krku vytetovaného červeného hada. Pod ním bolo niečo napísané, čo nedokázala z tej diaľky prečítať. K tomu sa jej zdalo, že je to napísané zvláštnym písmom, ktoré doteraz nevidela.  
,,Stojí tam: Všetci zdieľajú rovnaký osud – smrť. My nie. Moje prvé tetovanie, potom, čo som bolestivo zistil, že je to krutá pravda. Robil ho Saul pomocou mágie.“ Horko sa zasmial. ,,Tú noc sme okúsili sladkosť smrti všetci šiesti, ale netrvalo to dlho a vrátili sme sa späť. Pokiaľ bude Kearn žiť, vrátime sa k nemu. Vždy.“
,,To prepojenie tiež spôsobuje, že sa navzájom neustále cítime, a tak vieme, kde sú ostatní,“ Taav vstal z kresla a takisto k nej podišiel. ,,Ospravedlňujem sa, Kahala. Nespravil som dobrý prvý dojem. Zviedol by som to na nedostatok spánku, keby to bola pravda, ale bohužiaľ nie je. Tak, či tak, som Taav.“ Uklonil sa o niečo hlbšie než Veron, aby ospravedlnil svoje predchádzajúce správanie.  
Opäť nevedela, čo si myslieť ako pri Varianovi s Tariqom. Nevedela, ako sa správať, ani čo povedať. Bola totálne v rozpakoch, čo nemala vo zvyku. 
Taav mávol rukou smerom k stolu a poháre s fľašou zmizli. Veron sa vrátil po magazín a obaja zamierili k dverám.
,,Čím dlhšie pobudneš v našej spoločnosti, tým budeš uvoľnenejšia, Kahala,“ ubezpečil ju pred odchodom Taav.
Veron na ňu mrkol, sladko sa usmial a nasledoval brata za roh chodby. Keď sa jej obaja stratili z dohľadu, vstúpila dverami Temná, ktorú predtým Varian poslal kúpiť veci.
Usmiala sa na ňu, aby ju nevystrašila. Nechcela, aby aj ona mala pri nej taký strach ako Bezmenná. ,,Poznáš tých štyroch?“
Lepšia nejaká téma, než mlčanie.
Zavrtela hlavou, ako kráčala do vedľajšej miestnosti a pokynula Bezmennej, aby išla do ďalšej. ,,Párkrát som ich stretla v Suyunovom sídle v Tokiu, ale inak o nich nič poriadneho neviem, Kahala.“
Ozvalo sa napúšťanie vody.  
Obradne sa hlboko uklonila. ,,Som Jaya, Kahala. Vyvolený ma vybral, kvôli mojej znalosti japončiny. Považoval to za vhodné a prospešné.“
Za to Villainovi pripísala bod. Ďalší by dostal, keby našiel nikoho, kto by ju neoslovoval Kahalou, ale toho sa zrejme nedočká.
,,Potrebujeme vás pripraviť, Kahala. Mohli by ste sa presunúť do kúpeľne?“
Povzdychla si, ale nehádala sa. Museli vedieť, prečo na tom toľko trvajú, preto ju nasledovala do kúpeľne.
Podlaha aj steny boli pokryté veľkými tmavohnedými kachličkami. Nábytok ladil do bronzovo-hneda. Naľavo stála obrovská vaňa, za ňou priestranný sprchový kút s matným sklom, napravo bol pult s dvojitým umývadlom a po celej jeho šírke viselo zrkadlo. Pod ním boli naskladané snehobiele osušky s uterákmi. Vzadu, oddelený dverami, bol záchod. Priestor osvetľovali ohne v držiakoch pripravených na stenách.
Jaya vypla vo vani vodu, z ktorej sa parilo a na hladine plávala pena. Odstúpila od vane a otočila sa na ňu. ,,V tej vani je špeciálna zmes, v ktorej môžete byť ponorená maximálne pätnásť minút, ani o sekundu viac, Kahala. Uvoľňuje svaly a spôsobuje odpadávanie starej kože.“ Obišla ju, z misky na pulte vytiahla štipec s gumičkou a podala jej ho. ,,Vypnite si vlasy, inak o ne môžete prísť, Kahala.“
Vzala si ich od nej a vypla si vlasy vysoko na temene, aby nepadali do vody. Vyzliekla sa zo šiat a plášťa, ktorý pričarovala Nis. S nahotou nemala od malička problém, pretože ich rodina mala služobníctvo a slúžky ju tiež obskakovali a asistovali pri kúpeli. Namočila prsty nohy do vane. Teplota vyhovovala, preto tam vliezla celá, pričom si dávala veľký pozor, aby nenamočila vlasy s tvárou. Krk s hlavou položila do špeciálneho vankúšika a uvoľnila sa.
,,Prečo všetci trvali na tom, aby som sa umyla?“ opýtala sa, zatiaľ čo sledovala Temnú, ktorá sa nepohla od pultu. Do keramickej misky tam nalievala vodu a prisypávala rôzne veci, ktoré neskôr vymiešala.
,,Bola ste celá skrehnutá, Kahala a Urodzené sa o seba dôkladne starajú. Temní sa odlišujú od ostaných rás.“
Teplý vzduch začal rozvoniavať po citrusoch a neznámych kvetoch.
,,Zistila som.“
Zakryla misku pokrievkou a vytiahla ďalšiu, no menšiu, ktorú položila vedľa prvej. ,,Nebojte sa, Kahala. Nie je to až také zlé a naučíte sa to. Neštípe vás koža, Kahala?“
,,Nie.“
,,Teraz je najdôležitejšie, Kahala, aby ste si zvykla na tunajšie podmienky a mala na pamäti, že naše šaty odhaľujú dosť kože. Druhou vecou je, žeby ste si mala všímať Magické oko, ktoré vlastní od narodenia každý Temní. Býva zasadené do šperku, ktorý neustále nosíme. Farba kameňa prezrádza silu mágie. Čím tmavšia, tým silnejšia mágia. Tí, ktorí nosia čierne Magické oko sú Majstrami mágie a nosia ho výhradne ako prívesok.“ Nechala misky na pulte a presunula sa do sprchového kúta. Vytiahla z poličky dve fľaštičky – čiernu a modrú, ktoré jej ukázala. ,,V tej čiernej je šampón a modrá je na telo. Ak nič nepotrebujete, počkám vonku.“ Uklonila, a keď ju Misaki nezastavila, vyšla dverami, ktoré za sebou nečujne zavrela.
Po kúpeli sa naozaj cítila lepšie. Príjemné vône upokojovali zmysly a byliny uvoľňovali svaly. Bezmenná ju namasírovala výživným olejom. Jaya rozčesala vlasy, ktoré vypla, pripevnila vlásenkami a ako ozdobu pridala čiernu ihlicu. Obliekli ju do tmavočervených šiat so sieťovinou na chrbte a okolo krku pripli bieli náhrdelník s červenými drahokamami.
Misaki práve dojedala jedlo, ktoré priniesli, keď niekto s ľahkosťou zaklopal na dvere. Bezmenná šla okamžite otvoriť, ale vrátila sa sama. Podišla k sediacej Misaki a uklonila sa. ,,Suyun dorazil do paláca a žiada si vašu prítomnosť v sieni, Kahala.  Jeden z jeho Strážcov čaká na chodbe, aby vás k nemu doviedol.“  
Eir je tu? Nemal byť celú noc na Love? Zaskočená sa na ňu usmiala a postavila. Raz sa to muselo stať, aj keď to tak skoro neočakávala. Väčšia časť z nej sa tešila na ďalšie stretnutie s ním, pričom druhá, menšia, sa obávala, čo z toho vznikne.
Pred odchodom sa však otočila na Jayu. ,,Tieto šaty sú v poriadku?“
Tá prikývla s miernym úsmevom. ,,Sám ich vyberal, Kahala.“
Na chodbe čakal vysoký muž v čierno-striebornej zbroji. Biele oči mu ladili s dlhšími bielymi vlasmi, ktoré zakrývali celé ľavé oko a konce padali až na líce. Uši mal mierne zašpicatené a posiate drobnými náušnicami.
Okamžite sklonil hlavu, keď vyšla z izby a vykročil k nej. Bol rovnaký ako jeho bratia, ale z neho najviac vyžarovala smrť. Misaki ani na okamih nezapochybovala o jeho bojovom umení a bola prekvapená, keď zbadala, že v ľavej ruke držal katanu v ozdobnej pošve.
,,Som Saul, Kahala,“ stroho sa predstavil a ponúkol jej galantne rameno, ktoré prijala.

Eir s predstieraným záujmom a nepredstieranou nechuťou počúval Villainove hlásenia, ktoré nemali konca kraja. Nebol preč ani deň a povinnosti sa mu nejakým zázrakom nakopili. Keby nemusel potláčať svoju božskú stránku, bolo by to iné, lenže takto myslel na všetko možné okrem panovania.
Všetci prítomní sa rozprávali, no napriek tomu cítil dusnú atmosféru a nikto sa neodvážil pozrieť mu priamo do očí.
Odmávol Vyvoleného rukou a poslal ho tak preč. Villain sa s úklonom okamžite vzdialil.
Tariq si pritiahol stoličku vedľa neho a začal jesť. Tí šiesti sa málokedy riadili pravidlami a nezazlieval im to. Mohli si robiť, čo chceli a kedy chceli, ak neprekročili hranicu.  
Načiahol sa po tanier so zeleninou a posunul ho k nemu. ,,Jesť samotné mäso je nezdravé.“
Tariq prehltol, obrátil sa k nemu a potichu sa opýtal: ,,Už si konečne sám sebou alebo naďalej mieniš zabíjať?“
Zavrtel hlavou a oprel sa o operadlo. ,,Lov som neusporiadal ja, ak narážaš nato a bojoval som iba so Saulom.“
Stráže náhle otvorili dvere z vonku a dnu vstúpila Misaki v sprievode Saula.
Šaty, ktoré pre ňu vybral s Veronom, jej naozaj pasovali, čo ho nesmierne potešilo. Bola rovnako krásna ako v tú noc na balkóne, aj keď si z nej veľa nepamätal.
Po jej príchode nastalo hrobové ticho. Muži sa postavili a čakali, kým sa posadí na miesto po jeho boku. Správanie tamojších Temných sa toľko odlišovalo od tých v Temnote. Tu si pripadal uvoľnenejšie, ale tam mal domov. No na oboch miestach vládli tie isté pravidlá. Teda skoro isté.
,,Hodíte sa k sebe, či chcete alebo nie,“ prehodil k nemu Tariq, ako vstával. ,,Nie nadarmo sa hovorí, že protiklady sa priťahujú, aj keď u vás je to trošku o inom.“
Saul ju viedol k nemu, keď sa zrazu zastavil v polovici kroku a spozornel. Uprostred miestnosti sa otvorila jedna z chodieb, z ktorej vystúpili dvaja poslovia. Jeden patril jemu, druhý jeho matke. Matkin patril k Božským poslom, čo boli biele éterické bytosti bez tváre a končatín. Ich telo tvorilo potrhané rúcho, hladká maska a dlhé vlasy, ktoré za nimi viali. Druhý patril k Temným poslom, ktorým telo tvorila samotná Temnota s tieňmi. Miesto nosu mali dva trojuholníkové otvory ako holá lebka a čierne oči, ktoré hľadeli do prázdna. V pravej ruke väčšinou držiavali chladnú zbraň, ktorá bola zakončená dlhým ostrým hrotom, z ktorého vychádzalo ďalších osem, ktoré ho obklopovali.
Eir sa vo svojom kresle narovnal. Príchod oboch znamenal iba ťažkosti. ,,Čo mi odkazuje moja matka?“ vyzval najskôr éterickú bytosť.
,,Temná Matka sa chce rozprávať so svojím synom. Žiada ho, aby ju čo najskôr navštívil,“ zaznel miestnosťou poslov piskľavý hlas. Okrem Strážcov si všetci okamžite zakryli od bolesti uši. Pri dlhodobom počúvaní tohto kvílivého hlasu praskali bubienky. 
,,Jej žiadosti vyhoviem, až budem môcť. Ak je to všetko, môžeš odísť.“
Bytosť sa vrátila do chodby, v ktorej spolu s ňou zmizla.
,,Čo ty, Zeref?“ oslovil druhého posla, ktorý trpezlivo čakal, kým naňho príde rada.
Zeref bol jeho priateľom a veliteľom Temných poslov od nepamäti. Strážil jeho pravý domov – sídlo v Temnote, v ktorom býval od narodenia. Dával pozor na všetko, či to boli miesta, konkrétne bytosti alebo ľudia.  
Zavrtel hlavou a kráčal ku stolu, kde sedel. ,,Nenesiem žiadne posolstvo,“ pomaly vyslovoval, pričom zdôrazňoval každučké slovo. ,,Ležal som na konári obrovského stromu, užíval si čerstvého vzduchu a vône kvetov, keď mi vietor pošepkal novinky. Neostávalo nič iné, než sa zodvihnúť a presvedčiť sa na vlastné oči, či vravel pravdu. Vstúpil som do chodby, kde som počúval klebety o týchto novinkách a tu sa dopočujem, že Matka Temnoty chce s tebou rozprávať.“
Vôbec sa mu nepáčilo, čo tým Zeref myslí a tie jeho rečičky tomu nepridávali na zmysle. ,,Čo tým chceš povedať?“
Zeref sa zastavil tesne pred stolom, cez ktorý sa k nemu nahol. ,,Vôbec ťa netrápi, kto začal Lov a ako skončil?“
Eir sa zamračil. ,,Lov môže usporiadať, ktorýkoľvek Pán noci kedykoľvek chce. Je to naše právo a nikto ho nemôže spochybniť. Ten titul sme získali vlastnou krvou a potom, nie darom,“ zavrčal. Každý zo siedmich Pánov noci bol háklivým, ak sa spochybňovalo jeho miesto medzi nimi. Na rozdiel od Pánov svetla si svoje miesto vydobyli vlastnou krvou vo vojnách, preto okrem Demarcusa boli všetci bohovia a traja z nich práve bohovia vojny. ,,Nezabúdaj na to.“
,,Samozrejme, nikto o tom nepochybuje. Bol som pri tom, keď sa tak stalo. Ale to isté platí aj pre vaše protiklady, Pánov svetla.“
,,K pointe, Zer,“ postrčil ho Tariq a vložil si do úst ďalšie sústo beztoho, aby sa dotkol zeleniny.
Zeref mykol plecami a otočil sa na pätách. ,,Bežte do Tokia a presvedčte sa sami.“

Premýšľala nad Zerefovým oznámením tak urputne, že nepostrehla, ako ju Eir oslovil. Nepostrehla ani to, kedy skoro všetci Temní odišli.
,,Misaki?“ vyslovil jej meno v ďalšom pokuse, tentoraz o niečo dôraznejšie a hlasnejšie.
Rýchlo k nemu obrátila hlavu. ,,Áno?“ Nezaregistrovala, kedy vstal a priblížil sa k nej. Pozoroval ju striebornými očami, z ktorých vyžaroval pokoj a sebaistota.
,,Predpokladám, že sa tam chceš ísť pozrieť,“ zopakoval.
,,Samozrejme, že chcem,“ odvetila, ale skôr to vyzeralo, akoby mu vynadala, čo zistila, až keď sa na ňu muži mierne zamračili. Dobré vychovanie ju nútilo ospravedlniť sa za nevhodné chovanie, no démon v nej bol silnejší. Vždy bol silnejší. Tiež sa na nich zamračila. ,,Nemienim sa ospravedlňovať, tak na mňa prestaňte zízať, akoby som práve verejne vynadala pápežovi.“ 
Tariq potlačil smiech. ,,Nie, ty si práve spravila niečo oveľa horšie, Kahala. Verejne si zvýšila hlas na boha Temnoty, čo sa okrem ojedinelých prípadov, nestalo. Popravde pre väčšinu nesmrteľných je to neprípustné.“
Po jeho pravici sa zhmotnil vysoký muž celý v čiernom oblečení, ktoré nosievali ninjovia, ale s odhalenými ramenami, cez ktoré sa mu tiahli vytetované ornamenty ako u ostatných bratov. Pozoroval ju sýtomodrými očami, ktoré pripomínali rozbúrenú hladinu oceánu. ,,Tá väčšina nemá toľko šťastia, aby stihla dokončiť svoju ubľabotanú triádu, Kahala,“ prehovoril starou japončinou a prízvukom, ktorý nepočula od detstva. ,,Prosím, spomeňte si na to predtým, než znovu otvoríte svoje nevychované drzé ústa.“
,,Xerx!“ upozornil ho Saul hrozivo a vykročil k nemu. Z oboch sršalo nebezpečenstvo a hrozba. ,,Sám momentálne zabúdaš na vlastné vychovanie. Ak neprestaneš, budem ti ho musieť pripomenúť.“
,,Moje vychovanie sa nezmenilo, braček. Sám vieš, ako všetci v tejto miestnosti, čoby sa stalo, keby tak spravil niekto iný.“
,,Vytierali by sme zakrvavenú podlahu a zbavovali sa ďalšej mŕtvoly?“ nadhodil Tariq a poškrabal sa na hlave. Zdalo sa jej, že ako jediný si celú situáciu užíval.
,,V tom lepšom prípade,“ prisvedčil Taav. ,,Xerx iba upozornil na možnú hrozbu. Ak sa niečo poserie, budeme to my, kto to bude musieť napravovať.“
,,Je mi...“ začal Saul, ale nedokončil myšlienku, pretože sa v miestnosti náhle ochladilo o niekoľko desiatok stupňov. Všetko pokryl ľad a zo stropu a nábytku viseli dlhé cencúle. Ich dychy sa razom zviditeľnili a Misaki striasla zima, ktorá bola horšia než v chodbe. 
,,Zmĺknite!“ zahrmel sálou Kearnov mocný hlas.
Temní bleskurýchle padli na kolená a sklonili hlavy, tí šiesti presunuli pozornosť na rozhnevaného boha. Oči sklopili, hlavy nie.
Misaki po prvýkrát videla skutočného Kearna. Stále bol Eirom, ktorého poznala, ale zároveň to bola iná bytosť. Strieborné oči sa premenili na čierne, až sa zdalo, že je v nich nekonečná priepasť. Alabastrová pleť ešte viac zbledla, až ju z toho boleli oči a uhľovočierne vlasy slabo viali v neviditeľnom vetre okolo jeho hlavy. Silné prúdy mágie víriace okolo neho spôsobovali iskrenie vzduchu.  
Ľadovými očami ich všetkých šiestich prebodol. ,,Nemienim počúvať vaše nezmyselné hádky. Ostaňte s ňou a nech vás chráni sama Temnota, ak sa jej niečo stane,“ zavrčal, potom sa sústredil iba na Xerxesa. ,,Uraz predo mnou moju družku ešte raz a uvidíme, kam až siaha tvoja nesmrteľnosť,“ varoval ho a vyparil sa. Teplota sa vrátila do pôvodného stavu a ľad sa vytratil.
Tariq vykročil ku Xerxesovi a potľapkal ho po ramene. ,,Gratulujem braček, práve sa ti podarilo nasrať už aj tak nasratého boha.“ Vytiahol z vrecka peňaženku, vzal z nej bankovku v hodnote 10 000 jenov a podal ju Varianovi, ktorý ju s úsmevom prijal a schoval do vrecka.
Taav k nej medzitým podišiel. ,,Už to tak vyzerá, že sa od teba najbližšie dni nepohneme, Kahala.“
Nádhera. Jednoducho krása. Chcela mu nato niečo odseknúť, keď pocítila, ako ju chytil záchvat.


10 komentářů: