pondělí 30. ledna 2017

Podlehni temnotě - Kapitola 5



Nisina chodba, Temnota

V tej neuveriteľnej tme bola rada, že vôbec niečo videla. Vďačila zato svojmu rodokmeňu, ktorý ju však už neochránil pred zimou. Chlad sa prikrádal zovšadiaľ a prenikal až do morku kostí. Studený vzduch, ktorý vdychovala, ju pálil v pľúcach, a ten ktorý vydychovala, skoro zamrzol, než z nej vyšiel.
Steny, ktoré tvorili okraje, nepravidelne zanikali a zase sa objavovali. Sriantarovia ticho našľapovali po kamennej podlahe vpred. Očividne im temné miesto, ktorým kráčali nevadilo a nevzbudzovalo v nich hrôzu, čo sa o nej povedať nedalo.

Do čerta! Si démonka, nemalo by ťa to tu desiť. Videla si horšie, nadávali sa a upokojovala zároveň. Moc to nefungovalo a moc nepomáhalo, že mrzla. Z minúty na minútu čakala, kedy sa začne triasť a jej drkotajúce sa zuby, budú to jediné, čo bude okrem klopkania podkov počuť.
Nevedela, koľko putovali po nekončiacej spleti ciest, no modlila sa, aby to už skončilo. Dokonca sa za to úpenlivo modlila. Smiešne.
Risa sa k nej otočila. Robila si o ňu starosti, ale Misaki sa na ňu zakaždým usmiala a pokývla, že je v poriadku.
Urobila tak opäť, lenže kňažka sa už nedala nachytať. Natiahla ruku k jej tvári a skontrolovala teplotu. ,,Je príliš chladná, aj na démonku, radkyňa“ prerušila náhle ticho.
Skupina zastala a Nis prišla za nimi dozadu. Mlčala, kým pozorovala Misaki. ,,Tvoja koža sa začína podobať mojej. Ja som sa s ňou však narodila. Chlad, akokoľvek veľký, Temným nevadí. Vedela som, že ho pocítiš, ale nie až tak. Nevzala by som ťa sem, keby som si nemyslela, že prežiješ.“ Sklonila hlavu s ľútostivým výrazom. ,,Pochybila som, začo sa hlboko ospravedlňujem. Už sme skoro na konci, dokážeš ešte vydržať?“
Misaki si odfrkla. Práve bola urazená, ale nebrala si to k srdce. Zažila horšie. 
Temná si náhle uvedomila význam svojich slov a sklonila hlavu nižšie. ,,Nemyslela som to tak. Ak sa ti niečo stane, ponesiem zodpovednosť ja.“
,,Poďme,“ odvetila stroho. Bola jej zima a chcela to mať rýchlo za sebou, než aby sa chovala detinsky. ,,Kamkoľvek ideme, dúfam, že tam bude teplejšie.“
Nis zavrtela ospravedlňujúco hlavou. ,,To neviem povedať, necítim zimu.“
Čím dlhšie stáli, tým dlhšie sa tu zdržiavali a ona viac mrzla. ,,Mrznem, takže poďme, kam máme.“
Misaki pocítila slabý záchvev mágie a Nis pozrela za ňu. Misaki nemala silu obzrieť sa. ,,Vezmi ju radšej k sebe. Nechcem riskovať, že spadne zo sedla a si jediný, kto ju dokáže zahriať,“ povedala niekomu a vrátila sa do čela skupiny.
Ruky jedného z vojakov ju odrazu zosadili zo sedla a vysadili do druhého. Chrbtom sa opierala o pevné mužské telo, ktoré ju objalo, aby chytilo uzdu. Zviera sa pustilo do cvalu a ona cítila, ako ju začalo obaľovať príjemné teplo. Chcela neznámemu poďakovať, avšak nemala síl.
Do ucha jej zašepkal mužov hlas upokojujúcim tónom niekoľko slov, nerozumela. Náhle ju obklopila horúčava a z neznáma priplávala únava. Predtým, než zaspala pochopila Nisine slová. Bez opory jeho tela by sa nedokázala udržať v sedle.

Hrejivý pocit pretrval. Vnímala známe aj neznáme hlasy, ktoré sa dohadovali. Niekto ju niesol na rukách a lícom sa opierala o holú hruď, z ktorej vychádzalo teplo. Nedokázala sa na nič dlho sústrediť. Mozog aj telo odmietali vykonávať jej vôľu. 
,,...Nebol nadšený... Varuje ťa... V najtemnejšej podobe...“ 
,,...Poslal on?... Reagoval... Volanie...“
,,...Nepotrebuješ poznať... Vedieť je, že ak.... Zasiahnem.“  
Svalnaté paže ju položili na niečo mäkké a zanechali ju v tme samotnú. 
,,Nejaké rozkazy, Dhan?“
,,Priveďte...“
,,Varian!“
Mužské prsty ju jemne pohladili po tvári a vlasoch. ,,Odíďte.“
V mysli sa jej opäť vynoril ten upokojujúci hlas z minula. ,,Už si v bezpečí. Tvoje telo bude vďačné, ak do žalúdka dostaneš niečo teplé. Prebuď sa.“
Teplo sa začalo pomaly vytrácať, ale zima neprichádzala. Jej telo samovoľne reagovalo na hlas, ktorý neutíchal. ,,Vráť sa k nám z temného spánku.“
Nesmierna sila v tom hlase ju nútila poslúchnuť. Na odpor bola príliš slabá.
,,Vráť sa z Temnoty, Kahala,“ vyzval ju posledný raz a náhle precitla.  
Otvorila oči a videla, ako sa nad ňou nakláňal majiteľ hlasu. Pozorovali ju sýto modré oči a ústa sa roztiahli v spokojnom úsmeve. ,,Volám sa Varian, Kahala. Som jeden z Dahanusov, ktorí slúžia Kearnovi. Bolí Vás niečo?“
Bolelo ju dýchanie, čo znemožňovalo rozprávanie. Nis, stojaca neďaleko, si toho všimla, pristúpila k nej a položila na ňu ruku. Bolesť zmizla a dych sa spomalil.
,,Ďakujem,“ šepla chrapľavo.  
Zavrtela hlavou a sklonila ju. ,,Neďakuj. Napravila som, čo som zavinila. Nebyť Varianovej pomoci, mohla si byť aj mŕtva.“
Úprimnosť nadovšetko.
Vďaka svetlu z plameňov videla, kde sa nachádza. Z vysokého stropu viseli dva nádherné kryštálové lustre, steny zdobili rôzne obrazy a gobelíny a drevenú podlahu pokrývali hnedé perzské koberce. Bola to krásna izba, aj keď vyzerala ako salónik, ktorý si pomýlil dobu aj krajinu.
Posadila sa v tmavohnedej leňoške, na ktorej doteraz ležala, aby lepšie videla. Plavovlasý muž vstal a odhalil celú svoju úctyhodnú výšku, ktorá mohla presahovať aj dva metre. Jeho čierne obtiahnuté tričko s krátkymi rukávmi a tmavé rifle do tejto miestnosti vôbec nezapadali. Polovicu odhalenej kože pokrývali zložité vytetované ornamenty, ktoré končili na krku. Celé ľavé ucho mu pokrývali drobné kruhy a na pravom mal obtočeného strieborného hada.
Prívetivo sa usmial. ,,Tariq je z mojich bratov jediný, kto ich má aj na tvári, aj keď iba nad obočím. Nikto nás nedokáže zohaviť, ani my sami nie, Kahala.“ Jedným pohybom si pretiahol tričko cez hlavu. Ornamenty zdobili hruď aj brucho. Dotkol sa hladkého miesta pod rebrami. ,,Pred týždňom ma tam sekol plamenný meč, ktorého rana sa hojí aj nesmrteľným pomaly, ako dobre viete. Jazva by neostala, aj keby som chcel.“ Prešiel si po vypracovanom tele k hrudi. ,,Včera v bare som pre zmenu natrafil na ožratého tygrodlaka, ktorý si ma pomýlil so stĺpom verejného osvetlenia. Kým som ho skrotil, pazúry mi zabodol až do mäsa.“
Keď sa naspäť obliekal, prisahala by, že videla, ako sa ten strieborný had pohol a mrkol na ňu.
Zažmurkala a ešte raz sa tam pozrela. Nič. Šperk bol iba šperkom.
Varian si pritiahol kreslo bližšie k nej a posadil sa doňho s jednou nohou vyloženou na druhej.
,,Mágia chodby z teba vysávala energiu, preto si mrzla viac, než si mala,“ vysvetľovala Nis, ale Misaki ju takmer nepočúvala. Jediné, načo sa zameriavala, bol strieborný šperk na Varianovom uchu. ,,Iba tebe mohol chlad ublížiť, preto si sa stala korisťou.“
Had sa náhle pohol a preplazil na iné miesto – tesne sa stočil na vrchu ušného závitu. Tentoraz sa jej to určite nemohlo zdať.
,,Každý z mojich bratov jedného má, či už v podobe šperku alebo tetovania. Nevšímajte si ho, Kahala, nevie si nájsť pozíciu na spanie,“ chápavo sa na ňu usmial a dotkol sa neposedného stvorenia. Tiež nedbal na Nis, pokračujúcu vo vysvetľovaní toho, čo sa prihodilo v chodbe. Avšak, keď si toho všimla, nahnevane odpochodovala z miestnosti z preč.
,,Prečo práve had?“ opýtala sa ho so záujmom. Stvorenie na ňu druhýkrát mrklo a švihlo koncom chvosta.
,,Had je symbolickým stvorením Temného národa, Kahala. Musíte sa toho ešte veľa učiť. Stelesňujeme všetko, čo znamená: znovuzrodenie, božskosť, múdrosť, zákernosť, trpezlivosť, nebezpečnosť, ochranu, sexualitu a smrť.“ Podoprel si bradu, popritom ako na ňu lenivo pozeral. ,,Kearn posiela dary. Chcete ich vidieť?“
,,Dary?“ Nikdy ich nedostávala, ani Saito sa jej žiaden neodvážil dať. Neznášala ich a vonkoncom nenávidela prekvapenia.
Prikývol.
Desivé. Síce sa obávala, ale súhlasila. Aspoň budem vedieť, čo od nich očakávať.  
Varian sa nad tou reakciou pousmial a mávol rukou. Po jeho boku sa zjavila obrovská biela kobra. Hlavu si položila na operadlo kresla vedľa jeho ruky, ktorou ju pohladil po hlave. V rovnakom momente sa v druhom kresle zjavil hnedovlasý muž ostrihaný na ježka a zelenými očami sa rozhliadal po stenách. Pochybovala, že oceňoval drahé obrazy. Nad obočím mal piercingy - štyri nad jedným, po tele tetovania a cez koženú vestu sa tiahli popruhy, ktoré držali meče na chrbte. Po stranách vysokých čižiem mal dýky. Z toho usúdila, že to je práve ten brat, ktorého spomínal. Tariq mal vystúpenú bradu, ktorú pokrývalo ľahké strnisko. Z oboch vyžaroval sexappeal, nešpecifická dravosť, ktorá hraničila s nebezpečenstvom a sila.
,,Nechcem sa tu dlho zdržiavať. Obávam sa, že ma môj priateľ nepočká na rovnakom mieste, kde som ho opustil,“ prehodil k bratovi a otočil sa na Misaki. ,,Rád vidím, že si v poriadku. Prinášam Keranove dary. Prvý, schopnosť porozumieť jazyku Temných, ti už predal môj brat. Druhý čaká v stajniach.“ Ukázal na kobru. ,,Tretím je on. Bude na tvojom tele odpočívať v podobe náramku, kým ho nebudeš potrebovať alebo nedostane hlad. Využívaj ho na čokoľvek chceš, ale hlavne ho nejako využívaj. Neznášajú dlhšiu nečinnosť.“
Ozvalo sa hlasné zaklopanie na dvojkrídlové dvere.
,,Vstúpte,“ prikázal Varian.
Dnu vstúpili dve ženy, pričom sa obom hlboko uklonili a jej ešte nižšie. Jedna z nich bola mladá Temná, pretože mala pokožku svetlejšej ebenovej farby a šedé vlasy jej dosahovali v prepletanom vrkoči až k zadku. Biele voľné šaty bez ramienok boli prichytené o zlatú retiazku, ktorá jej visela okolo krku. Druhá žena bola oproti prvej nižšia a chudšia. Mala opálenú pokožku a ryšavé vlasy zachytené v sieťke. Oblečené mala podobné šaty, len jednoduchšie a miesto retiazky bola šnúrka.
Varian vstal a pozorne si ich prezeral. ,,Prečo ťa Vyvolený vybral?“ opýtal sa Temnej.
,,Pretože som bola niekoľkokrát v smrteľnom svete a poznám tamojšie spôsoby, Dhan.“
Usmial sa a ukázal na seba. ,,Pustili by ma takto do luxusnej reštaurácie?“
Zavrtela hlavou. ,,Tam je vhodnejší oblek, Dhan.“
Zatváril sa nešťastne a obrátil skormútenú tvár na Tariqa. ,,Škoda, zlato. Chcel som ťa zobrať na romantickú večeru, ale keď vraví, že ma tam nepustia. Sľubujem, že ti to vynahradím inokedy.“
Tariq si dupol a udrel do opierky päsťou. ,,To ti tak verím! Sľúbil si to už minule a stále sme nikde neboli,“ povedal dokonalým napodobnením naštvaného ženského hlasu.
Misaki to rozosmialo. Bol by úžasným hercom.
Varianovi sa v ruke zjavila zlatá kreditka, ktorú podal Temnej a niečo jej šepol. Otočil sa na Tariqa. ,,Zlatko, máš pekné a zároveň slušné šaty?“
Miesto odpovede mu muž ukázal vztýčení prostredník.
Varian bezmocne pokrútil hlavou. ,,Kúp mu nejaké šaty. Radšej väčšie číslo. Po jedle má tendenciu priberať a nerád by som, aby látka praskla.“ Mávol rukou a Temná sa rozplynula vo vzduchu.
Tariq ukázal prstom na nižšiu ženu so stiahnutými svalmi na tvári. ,,Pripadáš mi povedomá. Nespal som s tebou?“
,,Nie, Dhan,“ odvetila tak potichu, že to bolo ledva počuť.
Vrtel hlavou. ,,Potom naozaj neviem,“ zamrmlal si pre seba.
,,Raz za tebou jedna príde a povie tie, že budeš otcom,“ prehodil Varian.
Postavil sa a zavrtel nesúhlasne hlavou. ,,To sa nestane,“ odvetil vážne. Obrátil sa k Misaki a sklonil hlavu. ,,Bolo mi potešením, lady. Prajem rovnako skvelú noc, aká čaká mňa. Teda pokiaľ ten bastrad niekam nezdrhol.“ Obklopila ho temnota, v ktorej sa rozplynul.
Varian si frustrovane povzdychol a obrátil hlavu k stojacej žene. ,,Pre tvoje dobro, dúfam, že si ťa s niekým iba zmýlil. Ak si budeš plniť povinnosti, nebude ma trápiť, čo si zač. Teraz počkaj vonku.“
Najskôr sa uklonila jej, ,,Kahala,“ potom jemu, ,,Dhan.“
Usadil sa do kresla a mlčal. Krčil popritom čelo a neprítomne zízal na dvere, akoby očakával, že nimi niečo vojde. ,,Mala by si ísť za ňou, Misaki. Ukáže ti tvoje komnaty.“
Oslovenie menom jej bolo stokrát príjemnejšie. Vstala a odskúšala, či ju nohy unesú. Nechápala, prečo bola v takomto stave, ale od stretnutia s Eirom prestala chápať veľa vecí. Určite za to mohla mágia, tým si bola stopercentne istá, ale nikdy nepočula, žeby mala až takýto silný vplyv. Akoby sa v nej vymazali určité blokády a stala sa prístupnejšou. Dokonca jej nevadilo, že bola poslaná do izby ako neposlušné decko. Prešla okolo neho a nasledovala ženu von. Neznáma sila za ňou zabuchla masívne dvere. Vo veľkej chodbe medzi piliermi horeli čierne ohne, no v ich svetle nevrhali predmety tiene.
Ucítila, ako sa jej niečo plazilo po nohe hore. Preplazilo sa to cez stehno, brucho, hruď, až na pravé plece. Až tam zbadala zmenšenú bielu kobru s červenými očami. Vzhliadla, mrkla na ňu blanitým okom a pokračovala v plazení sa po ruke. Medzi lakťom a zápästím sa okolo nej začala omotávať. Keď skončila, znehybnela a premenila sa na lesklý kov, ktorý zo začiatku studenil.
,,Vaše komnaty sú neďaleko, Kahala. Prosím nasledujte ma a dávajte pozor, kam stúpate, Kahala,“ ozvala sa žena, ktorá na ňu čakala blízko od dverí.
Pozrela na ňu. ,,Na čo si mám dávať pozor?“ opýtala sa a vykročila za ňou, aby ju dobehla. 
,,V tomto svete veci nevrhajú tiene, no napriek tomu je ich možné uzrieť na stenách alebo zemi, Kahala. Sú to bytosti Temnoty, ktoré sa radi pohrávajú s mysľou druhých. Ďalšou vecou, na ktorú by ste si v paláci mala dávať pozor, Kahala, sú chodby, ktoré sa môžu z ničoho nič stratiť alebo sa uprostred nich vytvorí hlboká priepasť. Jednoducho povedané, palácové chodby sú živé bytosti, ktoré sa radi zabávajú a hýbu. Ak chodba zmení tvar, nevšímajte si toho, pokiaľ nehrozí nebezpečenstvo, Kahala.“
Nádhera. Už sa neviem dočkať, kedy sa prepadnem spolu s podlahou.
,,Ako sa voláš?“ vyzvedala ďalej.
,,Nemám meno, Kahala.“
,,Ako to? Každý má nejaké,“ začudovanie jej zmenilo neutrálny pohľad na prekvapený. 
,,Otroci strácajú svoje mená a nové im vyberajú ich páni, Kahala. Ja som od svojho žiadne nedostala.“
,,Myslela som, že Temní s otrokmi zaobchádzajú dobre.“
,,To je pravda, Kahala, ale sme iba majetkom našich pánov.“
Tie slová ju znechutili. Nikto si nezaslúžil, aby sa s ním jednalo ako s odpadom. ,,Kto je tvojím pánom?“
,,Urodzený Neesrah, hlava Riečneho klanu a veliteľ južnej posádky, Kahala.“
Odpovedá až príliš rýchlo a bez známky emócií, pomyslela si. A stále ju tituluje Kahalou, akoby ňou už bola. Odpovedá, iba keď ju vyzve. V tom ju niečo napadlo. ,,Bije ťa?“
,,Ako som povedala, Kahala, sme majetkom našich pánov, ktorí s nami môžu robiť, čo uznajú za vhodné. Naše životy patria im.“
Takže áno.
,,Prečo nie si so svojím pánom alebo v jeho dome?“
,,Môj pán ma nemá v obľube, takže v čase jeho prítomnosti v sídle, vypomáham v paláci, Kahala.“
,,Je nezdvorilé vypytovať sa cudzieho otroka,“ zaznel chodbou hlboký mužský hlas. ,,Bezmenná musí odpovedať, aj keď sa jej otázky nepáčia. Otroci sú potrestaní aj za menej, než je odmietnutie odpovede.“
Misaki sa strhla a bleskovo pozerala na všetky strany, lenže majiteľ hlasu nikde nebol.  Okrem nich tam nebolo po živej bytosti ani stopy.   
,,Aký je trest za neodpovedanie?“ opýtala sa.
Čudný hlas bez zaváhania odpovedal. ,,Tresty sú rozličné - od napomenutia, po smrť. Záleží na majiteľovi.“ 
,,Je to pravda?“ opýtala sa Bezmennej.
Tá prikývla. ,,Áno, Kahala.“
,,Klamanie nie je v našej povahe.“
,,Našej?“
Odpoveď však už neprišla, tak sa opýtala Bezmennej. ,,Vieš, komu ten hlas patril?“
,,Palácové chodby sú živé, Kahala.“
Nadvihla obočie. Sídla nesmrteľných boli naplnené mágiou, ktorá spôsobovala, že sa správali ako živé, no nikdy nerozprávali. ,,To mi chceš povedať, že som sa práve rozprávala s nejakou stenou?“
Na ženinej tvári sa zjavil strach a rýchlo sa uklonila. ,,Nechcela som vás rozhnevať, Kahala. Prosím o odpustenie.“
Poobzerala sa naokolo, či naozaj nenájde toho, kto si z nej robil žarty. ,,Si naozaj chodba?“
,,Zase sa moc vypytuješ, démonka! Ak nechceš prísť k úhone, mala by si radšej mlčať, kým sa nenaučíš dobrým spôsobom.
To sa mi práve vyhráža chodba? Kam som sa to, preboha, dostala?
,,Kahala, nie je dobré zdržiavať sa tu.“ Od strachu sa jej začal triasť aj hlas, tak Misaki pokračovala v chôdzi. 
Otrokyňa si viditeľne vydýchla, ale báť sa neprestala.
,,Žeby si si moju radu naozaj vzala k srdcu a mlčala, démonka?“
Chystala sa niečo múdreho odseknúť, ale zastavil ju prichádzajúci vysoký muž s čierno-bielymi vlasmi, červenými očami, orlím nosom, ostro vykrojenou hornou perou a pretiahnutejšou tvárou. Na ľavom líci mal vytetovaný ornament. ,,Ty si vezmi moju a mlč tiež. Vyhrážanie sa hosťom tiež nepatrí k dobrému vychovaniu,“ odpovedal za ňu. 
Hlas sa zasmial, ale odpovedal iný – ženský. ,,To bude tým, že žiadne nemá. Mimochodom to strnisko ti pristane.
Zastal pred Misaki a usmial sa. ,,Ďakujem, aj tebe nový vzhľad pristane. Myslím, že teraz budem do východného krídla chodievať častejšie.“
Ženský hlas sa zasmial, ale nik neodpovedal.
Muž sa uklonil a pokynul jej, aby ho nasledovala. ,,Som Villain, Vyvolený Temnej Matky. Rád spoznávam budúcu Kahalu, aj keď za divnejších okolností.
Misaki si všimla, že Bezmenná kráčala ďaleko za nimi. Prikývla mu a zdvorilosť oplatila. ,,Potešenie na mojej strane, Vyvolený.“
Zasmial sa. ,,Radkyňa neodviedla moc dobrú prácu, ako vidím. V našej spoločnosti oslovuje titulom iba nižšie postavený vyššieho, Kahala. Avšak sa to nezakazuje.“ Priateľsky na ňu pozrel. ,,Nebavme sa o povinnostiach. Aj bez toho som mal ťažký deň, ktorému by nepomohlo, ani keby som nemusel robiť Suyunovu prácu.“
Videla ho prvýkrát, ale jeho slová ju nútili veriť mu. Úsmev mu opätovala. ,,Tak to sme dvaja.“
Podvihol obočie v neveriacom geste, ale oči prezrádzali pobavenie. ,,Netušil som, že ste museli rozsúdiť niekoľko Temných, vynadať pár hliadkam, ktoré porušili zákaz bezdôvodného lovu, vypočuť si desiatky žiadostí, schváliť životné cesty dvadsiatim mladým, z ktorých polovica nevedela, čo chcú v budúcnosti robiť. A to som ani zďaleka nezhrnul celý deň.“
Porazene prikývla, ale nedala sa zahanbiť. ,,Tvoj deň bol horší a ťažší, ale môj ani zďaleka neskončil.“
Smutne si povzdychol a zvesil ramená. ,,Ani môj, ale rád si to aspoň myslím. Dobíja to energiu. Občas si prajem, aby som z tadiaľto mohol na pár dní odísť, ale bez mojej a Suyunovej neprítomnosti by sa tu všetci pravdepodobne pozabíjali.“ Odrazu ju strhol z cesty a zastavil ju tak: ,,Pozor!“ ukázal na zem, kde sa mihotal malý temný tieň, ktorý nič nepripomínal. Bola to akurát machuľa, ktorá sa šuchtala krížom cez ich cestu. ,,To je jeden z tieňov. Po kontakte s obeťou sa dostanú do jej hlavy, z kadiaľ je problematické dostať ich von. Najskôr začneš počuť hlasy, ktoré ti budú našepkávať. Neskôr začneš mať halucinácie ako zrakové, tak aj sluchové. Po pár dňoch nebudeš schopná rozlíšiť bludy od reality. Po ďalších dňoch sa z toho všetkého zblázniš, budeš trpieť paranojou a hlasy ťa v tom budú podporovať. Väčšina hostiteľov sa nedožije ďalšieho splnu, pretože sa zabijú, ak to zvládnu, čo závisí od moci parazita, ktorý ťa posadne. Tie najmocnejšie ti v samovražde dokážu zabrániť, takže jediné spasenie je v cudzích rukách. Jedno veľké ale, samotné sa nedokážu dotknúť druhých bytostí, takže pokiaľ sa ich nedotknete sama, niet sa čoho obávať, Kahala.“
Desivé. Prikývla a obaja pokračovali v tichosti ďalej.
Zrazu sa zastavil a rukou otvoril hrubé kovové dvere. ,,Vaše súkromné komnaty, počas pobytu tu, Kahala. Sú prepojené s Suyunovými.“ Náhle pozrel za ňu.
Misaki pootočila hlavu, aby videla, načo sa pozerá. Pozeral na Bezmennú, ktorá celú cestu za nimi potichu kráčala. ,,Dovoľte im, aby si splnili svoje povinnosti, Kahala. Keď sa stanete skutočnou Kahalou, každé odmietnutie poslušnosti alebo neprejavenie úcty, bude znamenať smrť.“
Villaina si za tú chvíľu obľúbila a v jeho prítomnosti sa uvoľnila. Keď nad tým tak uvažovala, ani nezaznamenala, že je Temný. Avšak stále si uvedomovala jeho moc a fakt, že jej mohol kedykoľvek ublížiť.
Tvár mu odrazu zvážnela. ,,Suyun je mi ako druhý brat, nerád by som ho videl nešťastného. Dajte mu šancu ukázať všetky jeho stránky. Každý má svoje chyby a on nie je výnimkou.“ Hlboko sa uklonil, otočil sa na pätách a odkráčal preč. 


8 komentářů:

  1. Děkuji moc za další kapitolu

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za ďalšiu kapitolu... :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Zajímavá kapitola, čím víc se o tom světě dozvídám, tím jsem raději, že tam nemusím bydlet. Díky za překlad
    Katka

    OdpovědětVymazat