pondělí 16. ledna 2017

Podlehni temnotě - Kapitola 3 2/2



Prítomnosť,
Kearnove sídlo v Tokiu, Japonsko

Sídlo v Tokiu patrilo k tým trom, ktoré prenechal svojim Strážcom. V tomto žil Varian s Tariqom. Veron s Taavom v Soule, pretože ho až priveľmi milovali, aby odtiaľ odišli. Musel priznať, že im to sídlo patrilo a on ho využíval iba ako hosť, keď bol v meste. Saulovi a Xerxesovi patrilo to v New Yorku, ale tí dvaja bývali skorej všade, kde sa dalo, než tam. 
Sídlo sa na prvý pohľad zdalo jednopodlažné, no zadanie klamalo. Pod zemou sa rozprestieralo ďalšie poschodie, kde Temní, citliví na svetlo, nachádzali pohodlie. Neprenikali tam žiadne slnečné lúče, z ktorých by boleli oči. Okná a sklenené priestranstvá mali v sebe zabudované špeciálne žalúzie, ktoré sa dali v prípade potreby stiahnuť.

Všetci zastali v obývačke a Eir sa k nim otočil. ,,Pomôžte Sati zohnať všetko, čo bude potrebovať a potom sa môžete vrátiť domov. Driss, ty ostaň.“ Aj keď im v tvárach videl, že nesúhlasia s jeho rozhodnutím, nekomentovali to, poslušne prikývli a odišli. 
Vytiahol z vrecka nohavíc mobil a vytočil Yong-sunovo číslo. Považoval za slušnosť dať démonovi vedieť, že je na jeho území. Na viac táto maličkosť bránila väčšine nechcených konfliktov, pretože sa postaral, aby o jeho prítomnosti vedeli ostatní nesmrteľní. 
Často krát sa mu zdalo, že démon nosí mobil stále pri sebe, pretože to brával okamžite. ,,Nečakal som, že ťa budem počuť tak skoro,“ ozval sa milo. ,,Čo pre teba môžem urobiť?“ 
,,Pár dní tu pobudnem. Koľko presne, neviem.“
Aj po telefóne mohol cítiť, ako sa démon napol. ,,Pracovne?“ opýtal sa opatrne.
,,Súkromne, no nemienim vyvolávať zbytočné konflikty,“ ubezpečil ho. Žiaden nesmrteľný nemal rád, keď sa mu po jeho teritórií pohyboval iný a robil mu tam neporiadok.
,,Vždy som rád, keď ma dobrý priateľ príde navštíviť. Mimochodom Nick tam je tiež, tak mu dám vedieť. Taav s Veronom v poslednej dobe nemajú čas, takže ho poteší, že si má konečne s kým poriadne zacvičiť.“ 
Nick bol skvelým démonom a ešte lepším sparringovým partnerom. Výhodou bolo, že patril k tým, ktorí sa v prítomnosti Temných neklepali strachom, preto si ho vážil ešte viacej. Tri štvrtina Zessovych ľudí nedokázala byť s Temným v jednej miestnosti uvoľnene, ale Yong-sunovým to väčšinou nevadilo. Možno to bolo preto, že do Ázie chodieval najčastejšie.   
,,Odkáž mu, že si naňho vždy rád nájdem čas.“ 
Na chvíľu nastalo ťaživé ticho, ktoré prerušil Yong-sun zdvorilým tónom. ,,Po pravde, prečo si tu naozaj? Nie je ti podobné, aby si ostával v ľudskom svete tak dlho.“
Eir pozrel na prizerajúceho sa Drissa, ktorý ich rozhovor počúval, ale z bezpečnej vzdialenosti. Aj on vycítil, že sa k vedeniu dostáva jeho agresívnejšia, surovejšia a reálnejšia stránka. Bolo len otázkou času, kedy sa to stane a iba zriedkavo mal moc tomu zabrániť. ,,Našiel som si družku. Zhodou okolností býva tu, čo mi vyhovuje. Tokijské ovzdušie obľubujem.“ 
Nemusel pozerať do zrkadla, aby vedel, že premena jeho očí skončila. Teraz boli chladné a temné ako bezodná priepasť Temnoty
,,Gratulujem k nájdeniu pravej družky, nech jej Temnota požehná,“ odmlčal sa. ,,Môžem vedieť jej meno?“
Kearn sa usmial, aj keď ho démon nemohol vidieť. Nebol to milý úsmev, ale zákerný a zvrátený. ,,Postaraj sa, aby sa tu nikto zbytočne neplietol.“
Yong precítene zanadával, čo v ňom vyvolalo potešenie. Miloval vôňu strachu, ktorá nikdy nezanikala. Bol pánom Temnoty, ktorej sa všetci obávali. Iba pohľad naňho vyvolával strach a on ho s potešením umocňoval. Toto bolo jeho pravé ja, ktoré sa za tie stáročia naučil držať ako tak pod kontrolou.      
,,Zariadim to,“ Yongov hlas sa zmenil, ako postrehol, že sa už nerozpráva s Eirom, ale Kearnom – bohom Temnoty a jedným z Pánov noci. Kearn bolo jeho pravé meno, ale Eirom ho nazývala väčšina nesmrteľných v ľudskom svete.  
,,To rád počujem.“ Ukončil hovor a odhodil mobil do kresla. Pohliadol na Drissa. ,,Zisti, kde býva démonská vojvodkyňa Misaki a nepozorovane tam hliadkuj. Sati sa k tebe neskôr pridá.“  

Aoyama, Tokio, Japonsko

Ayane, posadnutá nakupovaním, ju ťahala po všemožných obchodoch. Na začiatku sľúbila, že sa chce iba na niečo pozrieť, ale zastaviť bolo slabé slovo, pretože Misaki ich pri piatom obchode prestala počítať. Po tých hodinách to mohlo byť aj štyridsať. Oblečenie, topánky, doplnky, kozmetika, parfumy – všetko upútalo Ayaninu nenásytnú pozornosť a ju naopak privádzalo do šialenstva. Po štyroch hodinách sa jej nakoniec podarilo od nej dostať a v pokoji sa poobzerať po tom, čo potrebovala.
Kráčala popri drahých kabelkách, keď ju ovanul zvláštny chlad, prichádzajúci od hlavných dverí veľkej predajne. Prudko otočila hlavu a zbadala piatich Temných – štyroch mužov a ženu. Ich oblečenie bolo čudnejšie, než ich prítomnosť. Rifle, nohavice a tričká boli pre nich niečo netypické a hlavne oblečenie v iných farbách než čiernej. Čo vedela, tak sa ich odevy dali nazvať historickými. Vojaci chodievali výhradne v zbroji alebo v dlhých čiernych plášťoch bez rukávov, kňažky v prepracovaných ozdobných šatách, ktoré odhaľovali väčšinu pokožky. Sluhovia a Obyčajní v koženom a látkovom oblečení, čo skorej pripomínalo to ľudské.
Od malička študovala iné nesmrteľné rasy, ale o Temných neboli nikde žiadne záznamy, z ktorých by sa mohla dozvedieť niečo viac. Z tých zopár stretnutí sa toho moc nedozvedela a vôbec nemala poňatie, čo tu robili. Napadli ju iba dve osoby, ktoré by to mohli zodpovedať – Lex a Yong-sun.
Vytiahla mobil a vytočila Yongove číslo, bohužiaľ mal obsadené. Neostávalo jej nič iné, než upokojiť svoju myseľ a snažiť sa spojiť s Lexom. Lex fungoval ako satelitný príjmač, jediným problémom bolo, že človek musel vedieť, ako na to. 
,,Čo pre teba môžem urobiť?“ ozval sa jej v hlave jeho pobaveno-prekvapený hlas. Poznali sa, ale takto sa s ním spojila možno trikrát za život.                
Nevieš náhodou, prečo sa v obchode objavili piati Temní v ľudskom oblečení?
,,Mmmm, nemám poňatia. Kde si?“
V nejakom obchode v Aoyame.
,,Ayanina práca?“
Čo myslíš?
,,Keď sme sa naposledy videli, nakupovaniu si neholdovala, ale späť k téme. Poznáš niekoho z nich?“
 Misaki pohľadom pátrala po Temných, ale akoby sa prepadli pod zem.
V jednu chvíľu tu stáli a v ďalšiu sa vyparili. 
,,Neprekvapuje ma to a je zbytočné ich hľadať ďalej. Viem, o koho sa zrejme jednalo. Iba Temní majstri a vojaci navštevujú ľudský svet a...“
Jeho hlas prerušilo naliehavé zvonenie mobilu. Misaki ho vytiahla a pozrela na meno volajúceho.
Prepáč, volá Yong-sun.
,,Počkám.“
Misaki prijala hovor a namiesto pozdravu jej namosúrený Yong-sunov hlas zareval do ucha. ,,Čo si do pekla robila?!“
Nechápala, prečo sa hnevá, ale Yong-sun bol už raz taký. Občas až príliš starostlivý, inokedy rozhnevaný na celý svet. 
,,Ayane trénuje moju trpezlivosť v Aoyame. Čo sa stalo?“
Yong-sun spustil triádu nadávok. Nakoniec si povzdychol. ,,Rei ťa od banketu prestal vidieť. Myslel, že si vo svojej dimenzií, ale nevidí ťa ani teraz.“ Odmlčal sa, akoby rozmýšľal, či má pokračovať ďalej.
,,Počúvam,“ postrčila ho jemne. Naliehanie v týchto chvíľach nepomáhalo. 
,,Položím ti jednu otázku a chcem počuť pravdu.“ Nadýchol sa, aby získal viac času. ,,Narazila si na večierku na Eira?“
Zaskočilo ju to a aj trochu podráždilo, ale dlhovala mu úprimnú odpoveď. ,,Hej a chvíľu sme sa rozprávali.“ Zvyšok nepotreboval počuť. ,,Povieš už, čo sa deje?“
,,Myslím, že ja viem. No dovoľ mi ti najskôr pogratulovať,“ zasmial sa Lex. Znel potešene a zároveň škodoradostne. ,,Saito bude rád, že si jeho malá sestrička našla druha, ktorý na ňu dá pozor.“
,,Do čerta, Misaki, mala si mi povedať, že ťa mágia zviazala s Kearnom! Hovoríme tu o Temnom princovi, nie o predavačovi zo samoobsluhy. Kvôli tvojej hlúposti mi teraz v Tokiu behá jeden z Pánov noci, ktorý pravdepodobne, ako náhle zapadne slnko, rozpúta Nočný lov.“ Nedal jej čas odpovedať a nahnevane ukončil hovor.
,,Fúúú, tak nabrúseného som ho snáď ešte nezažil, ale mám pre neho pochopenie, aj mňa by to vytočilo.“
Radšej mi vysvetli, o čom to preboha hovoril.
,,Vráť sa domov a počkaj tam na mňa,“ zašvitoril a ukončil telepatické spojenie.       

Sedela v kresle a pozorovala, ako sa jej po dome vznášala priezračná líška. Fenrira musela zaujať tiež, pretože ju nespustil z dohľadu. Líška sa práve vznášala nad ženinou hlavu, zmenšila sa a uložila sa jej na hlave, kde sa stočila do klbka, ale neposednými očami stále blúdila po miestnosti. Lex stál opretý o stenu pri okne a pozoroval ruch mesta. Nechal ich, aby sa porozprávali bez jeho zásahu.  
Verena sa priateľsky usmiala. ,,Som potešená, že som prvá, ktorá má tu česť spoznať ťa Misaki. Vedela som, čo sa v noci stalo a Temná Matka ti po mne posiela Nis,“ ukázala na líšku. ,,Je to jedna z jej verných služobníčok.“
Misaki mierne naklonila hlavu a podvihla obočie. ,,Viem, že si veľkňažka, ale ocenila by som, keby si sa vyjadrovala jasne.“
Verena pozrela na svojho druha a prihovorila sa mu v neznámom jazyku. Lex jej odpovedal, no naďalej sledoval mesto.
Misaki ich chcela upozorniť, že je to nanajvýš nezdvorilé, ale Nisin pohľad ju zastavil. Upierala na ňu svoje drobné očká a krútila hlavičkou.
Párkrát sa zhlboka nadýchla a mlčala. Nis sa na ňu usmiala a zavrtela chvostíkom.
Vieš, čo je zač? opýtala sa Fenrira. Ak to mal niekto vedieť, tak to bol on. Neraz jej pomohol, keď potrebovala.
,,Magické stvorenie. Viacej neviem, skrýva svoju pravú podobu. Cítim, že je svojím spôsobom stará a mocná.“
Líška zívla a ukázala tak ostré zúbky.
Lex sa konečne otočil a upriamil sa na líšku. ,,Mohla by si jej to všetko vysvetliť sama? Čas plynie rýchlejšie, než by mal a čochvíľa nastane tma.“
,,Eir je pravým synom Temnej Matky, čo ho robí bohom. Keď je jeho božská stránka pokojná, nesmrteľní na tomto svete ho tak zvyknú volať, ale jeho pravé meno znie Kearn. Je bohom Temnoty a Temným princom Temného národa. Väčšinu času býva pokojný, rozvážny a celkom priateľský, no jeho pravou podstatou je agresívnosť, krvilačnosť a surovosť. Kým sa nenaučil sebakontrole, býval presne takýto. Jeho božská stránka sa vyderie na povrch, keď potrebuje alebo ho niečo vytočí. Je to akoby v ňom prebývali dve osobnosti, čo sa deje, keď boh nie je čistokrvný. Ani on sám nevie, kto je jeho otcom, pretože to Temná Matka poctivo tají,“ prehovoril lahodný hlas. ,,Teraz tento rozkol spôsobila zrejme tvoja neprítomnosť. Aj teba to musí k nemu ťahať. Tak to je u všetkých novo nájdených druhoch. Ako ostatní bohovia, aj Kearn trpí božskou chorobou – náladovosť, ego nesmiernych rozmerov, tvrdohlavosť a pocit, že všetko musí byť tak, ako chce.“
Misaki sa zasmiala. ,,V tom prípade sú všetci muži bohovia.“
Líška na ňu mrkla. ,,Pravdu zrieš, ale nie sú jediní. Práve som si spomenula na niečo, čo by ti vyjasnilo našu situáciu. Kedysi to kolovalo všetkými svetmi. Keď padne tma na mieste a nocou ozve sa prvé zavytie, aj nesmrteľní sledujú, kadiaľ kráčajú. Keď dvaja vlci zavyjú a ďalší sa k nim pridávajú, ohrozené je bytie, bezpečné útočisko treba hľadať iste,“ zarecitovala. ,,Nočný lov vrcholí Polnočným lovom, kedy sa k stvoreniam noci pridávajú ich páni. Pri Polnočnom love sú vybrané obete, ktoré sa väčšinou uštvú k vyčerpaniu. Nočný lov je krvilačnejší, pretože nemá pravidlá. Najhoršie na tom je, že počas lovu je koncentrácia mágie príliš vysoká, čo spôsobuje, že slabšie bytosti podľahnú a stratia schopnosť uvažovať. Spôsobia väčší masaker, než samotný Lov, pretože dokážu zabiť aj svojich milovaných.“
Po jej slovách pochopila Yong-sunov hnev. Nie nadarmo sa vraví, že nevedomosť je sladká.
Verena chytila líšku, presunula ju na operadlo kresla a postavila sa. ,,Nastal čas, vrátiť sa k práci. V hlavnom chráme ma ustavične niekto hľadá. Horšie by bolo, keby ma zháňal Vyvolený, nemuselo by to dopadnúť príjemne. Nech ťa požehnanie našej Matky sprevádza, dieťa.
Misaki nevedela, čo odpovedať, ale slabučký hlások v hlave jej našeptal. ,,Nech sprevádza aj teba, veľknažka.“ Zopakovala to a Verenina tvár prezradila, že odpoveď bola správna. Prešla k Lexovi, ktorý stále pozoroval zapadajúce slnko. Nežne ho pohladila po tvári, čím ho prinútila, aby sa na ňu pozrel. Pobozkali sa a zmizla preč.
,,Slnko o chvíľu zapadne,“ skonštatoval Lex viac-menej pre seba. ,,Nis, aký je tvoj pravý dôvod bytia tu?“  
,,Z tvojho hlasu cítiť pochybnosti, vševediaci. Som tu, aby som jej vysvetlila základy nášho sveta. Pochybuješ o mojej vhodnosti?“
Vševediaci? Lex?
Zavrtel hlavou. ,,Nie je mi určené posudzovanie Matkiných rozhodnutí.“
,,Pokora, striedmosť, trpezlivosť a múdrosť. Stále uvažuješ, prečo ti Matka dovolila nosiť Oko?
Misaki pozerala z jedného na druhého. Nechápala ani slovu, preto si čoraz viac priala, aby o Temných vedela viac.
,,Niekedy, ale ako som povedal, nie som ten, ktorý má hodnotiť jej rozhodnutia. Som vďačný, že mi to dovolila a prijala ma medzi svoje deti, čím mi umožnila zviazať sa s Verenou.“
Nis sa zasmiala. ,,Slnko čoskoro zapadne,“ prisvedčila po chvíľke. Vrátila sa do svojej pôvodnej veľkosti a vzniesla sa do vzduchu. Plavila sa po neviditeľných vlnách smerom ku kuchyni. ,,Som hladná. Nenašlo by sa tu niečo pod zub?“
Aj keď sa Misaki začudovala nad tou požiadavkou, nič nepovedala. Vstala a nasledovala ju do kuchyne.
,,Čo by si si dala?“
Líška zavrtela hlavou. ,,Čo by si si želala? Tak je to správne. Pokiaľ sa nezviažeš s Kearnom, budeš si musieť dávať pozor na formulácie viet. Temní si na to prísne potrpia.“
Bola nahnevaná, ale táto novinka ju potešila. Konečne sa o Temných začínala niečo dozvedať.
,,Čo by si si želala, Nis?“ Zopakovala správnu formuláciu a pridala oslovenie, ako sa patrilo.
Tá sa vzniesla tesne pri kuchynské skrinky a ňuchala, čo je v nich. ,,Niečo sladké. Počula som, že čokoláda chutí božsky.“ Otočila sa na ňu. ,,Nemáš náhodou nejakú?
Zasmiala sa. Kto by si pomyslel, že služobníčka bohyne požiada o kúsok čokolády. Otvorila jeden zo šuplíkov a vytiahla z nej veľmi kvalitnú čokoládu. Rozlámala ju, rozbalila a položila na stôl, na ktorý sa medzi tým Nis usadila.
,,Dobrú chuť,“ zaželala a sledovala, ako medzi laby chytila odlomený kúsok čokolády. Sprvu si ho prehliadala, potom ochutnala a na jej tvári bolo vidieť, že jej náramne chutí. Pochrúmala jeden kúsok a načiahla sa za ďalším. ,,Reči neklamú, naozaj je výborná.
,,Poslúž si, mám jej dosť.“
,,Kto by si bol pomyslel, že budem svedkom, ako sa líška napcháva čokoládou,“ zasmial sa jej v mysli Fenrirov hlas.           
Mal pravdu, ale predtým, než mu stihla odpovedať, mestom sa ozvalo mohutné zavytie, načo sa Lex objavil s ustarosteným výrazom: ,,Začalo to.“                          


10 komentářů: