úterý 13. prosince 2016

Podlehni temnotě - Kapitola 3 1/2



Pred tristo rokmi,
vypálená osada smrteľníkov,
neďaleko západnej hranice Elfskej ríše

Fúkal studený severný vietor, ktorý so sebou prinášal pach krvi. Eir sedel na Naverovi, pozoroval horizont a vôbec sa nezaujímal o to, čo sa dialo naokolo. Temní boli vo vojne, čo znamenalo, že vojaci si mohli s preživšími robiť, čo chceli. Mohli si ich prisvojiť ako otrokov, usmrtiť, nechať žiť, poprípade si s nimi užiť.

,,Správajú sa ako zver,“ odfrkla si pohoršene Sati, ktorá sedela v sedle kúsok od neho spolu s Onmaysom.
Ten na ňu neveriacky a zároveň pobavene pozrel. ,,Hádam mi nechceš tvrdiť, že by si sa k nim nepridala, keby si mohla.“
,,V týchto zverstvách rozhodne nie. Našla by som si nejakého otroka, či otrokyňu a vrátila sa s nimi na miesto.“
,,Skorej otroka - svalnatého a pekného,“ doberal si ju Onmays.
,,Už je to dlho, čo som mala niekoho obstojného,“ posťažovala si povzdychnutím. Jej sriantar prestúpil z nohy na nohu, ako vdýchol vzduch nasiaknutý pachom čerstvej krvi. 
,,Môžeš si za to sama, keďže si nevieš vyberať mužov. Vyberáš iba z otrokov a pritom by bola hromada Temných potešená, keby ti mohla ohrievať lôžko.“
,,Ponúkaš sám seba?“
Zasmial sa. ,,Rozhodne nie, Sati. Nie si môj typ. Mám rád ženy trochu jemnejšie a ženskejšie.“
,,Náramná škoda. Kolujú reči, ktoré by bolo zábavné overovať.“ 
,,Suyun,“ ozval sa Drissov hlas. ,,Urodzení chcú predviesť dary.“
Eir ho začal vnímať, až keď ho druhý raz oslovil. ,,Čo si hovoril?“
,,Urodzení by radi ukázali svoje dary, Suyun,“ zopakoval.
,,Povedz im, že až doma,“ odvetil neprítomne. Nechcelo sa mu tu zbytočne zdržiavať. Najradšej by bol v paláci. Otočil obrneného sriantara a poposadol v sedle, ale dával si pozor, aby sa nedotkol ostrých ostňov, ktoré vychádzali s postroja. 
Všetky tri hlavy sa naňho otočili. ,,Suyun?“
Zamračil sa. Väčšinou toleroval čiastočný odpor Temných majstrov, ale teraz nato nemal náladu. ,,Splň, čo máš a povedz Terrumovi, aby pripravil vojsko k odchodu.“
,,Su...,“chystal sa namietať Driss, ale Eirove oči ho zastavili.
,,Nenúť ma, aby som rozkaz zopakoval ešte raz!“ zavrčal autoritatívnym hlasom plným chladu.
Driss sklonil pred odchodom úctivo hlavu. ,,Zech’ achr Suyun.“
Vzduch preťali Saulove krídla, ako sa zniesol na zem. ,,Zabúdajú na svoje postavenie. Yumi by ho na mieste zabil a ja tiež. Aj v čase mieru je takéto správanie neprípustné.“
,,Na Dvore by nikto z nich neprežil,“ skonštatoval Xerxes, keď na zem vypľul vodu, ktorou si vyplachoval ústa. ,,Temný dvor robí akurát hanbu Temnému národu. Terruma by som prebodol behom okamžiku. Kde vôbec trčí?“ Obrátil sa na Onmaysa a tvrdo sa ho opýtal: ,,Kde sa ukýva ten váš slávny veliteľ?“
Temný majster pri pohľade naňho zbledol. ,,Neviem, Dhan.“
,,Keby som,“ začal, ale Eir ho umlčal rukou.
,,Ani jeden z vás nevelí. Ste tu, pretože na vás padla rada. Ak sa mienite naďalej dohadovať, pošlite za seba náhradu a vybavte si to s Tariqom, ktorého budete musieť vytiahnuť z niečej postele.“
Po jeho zlostných slovách už nikto neprehovoril. V tichosti stáli vedľa neho a čakali na rozkazy. 
Keď ani po desiatich minútach nebolo náznaku, žeby sa vojsko sformovalo, pokývol Saulovi, ktorý sa okamžite vzniesol vysoko do vzduchu. Ďaleké zvuky roztrúsených vojakov preťal jeho mocný rev, ktorý sa rozliehal na všetky strany. ,,Sal’ šchan, Suyun asahran Terrum ath Driss. Sal’ šchan rezkan!“ 
Len čo dokričal rozkaz, všetci vojaci sa začali obzerať po svojom oddiele, pričom na nich velitelia pokrikovali. Všetci prítomní Temní majstri sa okrem Drissa pripojili k Eirovej čakajúcej skupine.
Saul opäť pristál, keď sa z formujúceho vojska vynorili dvaja sriantarovia, ktorí k nim mierili cvalom.
Eir sa obrátil na Xerxesa. ,,Predtým, než ho zabiješ, počkaj, kým Saul vynesie rozsudok. Mohlo sa stať, že sa k nemu Driss nemohol dostať a predať mu rozkaz.“
Predtým, než Xerxes sklonil hlavu, sa víťazne uškrnul. ,,Ako si želáš, Suyun.“
Terrum aj Driss zoskočili zo sediel a úctivo pokľakli pred Eirom, ten však pokynul Saulovi a mlčal.
Xerxes mal pravdu, súčasný Terrum nestál za nič. Lucan sa na jeho miesto hodil stokrát viacej, ale Terruma vyberajú z pomedzi seba Majstri čepele spolu s Vyvoleným. On sa do ich výberu nikdy nemiešal a takto to nakoniec dopadlo.
Saul sa obrátil na Drissa a začal s výsluchom. ,,Predal si Suyunov rozkaz o pripravení vojska k pochodu domov?“
,,Áno, Dhan, predal.“
,,Koľko ti trvalo predať tento rozkaz?“
,,Asi trištvrte času od môjho odchodu po Saulove rozkazy, Dhan,“ nezaváhal s odpoveďou.
Saul sa obrátil na kľačiaceho Terruma. ,,Čo bránilo okamžitému vykonaniu Suyunových príkazov, Terrum?“
,,Riešil som konflikt medzi Urodzenými, Dhan,“ posledné slovo vyslovil s nechuťou a odporom.
Eir pozrel na Saula, no ten sa tváril, že jeho tón prepočul. Neúcta k akémukoľvek Dhanovi alebo Shaski sa prísne trestala.
,,Žiaden konflikt nie je natoľko dôležitý, aby sa v prvom rade nesplnili Suyunove príkazy. Trestom za hlboký vojenský prečin je odseknutie končatín a vhodenie do priepasti. V čase vojny sa tento rozsudok mení na odťatie hlavy.“
V tom k nemu pristúpil Xerxes, vytasil ostrý meč a jediným pohybom mu oddelil hlavu od tela. Mŕtve telo bezvládne padlo na zem a hlava sa skotúľala k Naverovým predným nohám.
,,To, že si ma urazil pred ďalším Dhanom a Suyunom, trest zrejme nijak neovplyvní,“ s hlbokým nádychom pokračoval, ale aj keď slová patrili popravenému Terrumovi, očami prebodával svojho brata.
Ten sa naňho iba zazubil, utrel si meč a zasunul ho späť do pošvy.
Eir mávol rukou a pár metrov od neho sa zjavil vchod do jednej z najvyšších chodieb. ,,Xerx, máš na starosť vojsko. Nechám ti tu Drissa, Sati a Onmaysa. V prípade potreby máš moje požehnanie.“ Popchol Navera do chodby a Temní majstri ho nasledovali.
Saul sa tiež zaškeril a ako prechádzal okolo Xerxa, dotkol sa jeho silného ramena. ,,Neznamená to však, že máš doraziť sám, braček.“ Nečakal na odpoveď a vletel za jazdcami do chodby. 

 O pár dní neskôr,
Trónna sála, Temný dvor, Temná ríša  
 
Špička Kearnovho meča spočívala na hrdle stojaceho Urodzeného, ktorý na svojho Suyuna upieral nenávistný pohľad. Všetci prítomní zabudli aj dýchať z obavy, aby na seba neupriamili princovu rozhnevanú pozornosť. Temní majstri na tom neboli o nič lepšie. Vo chvíľach, keď ho ovládla jeho božská stránka, boli úplne bezmocní. Pokojní ostal akurát Vyvolený, Tariq a Varian. Dvaja Strážcovia sa uvoľnene opierali o steny, každý na opačnej, a pozorovali vývoj situácie. Villain zvieral rameno Urodzeného, ale pozoroval Kearnove oči - temné a bezodné ako samotná priepasť. Také oči mal vždy, keď sa u neho prejavila božská moc a stal sa bohom Temnoty – Kearnom. 
Otrocký chlapec ležal v kaluži vlastnej krvi, no napriek vážnym zraneniam žil.  
,,Suyun, ak sa naňho okamžite nepozrie liečiteľka, zomrie,“ zašepkal Villain, ale v tichej miestnosti sa zdalo, akoby kričal.
Kearn nezodvihol pohľad od kľačiaceho muža. ,,Nikomu nebránim, aby sa oňho postaral.“
,,Žiadna z kňažiek sa sem nepriblíži. Boja sa, Suyun.“
Až teraz mu pohliadol do očí, zamyslel sa a sklonil meč k zemi, na ktorú ho hneď položil. Zohol sa k štrnásť ročnému otrokovi a dlaňami sa dotkol jeho zúboženého tela. Rany sa pod vplyvom liečivej mágie začali zaceľovať a hojiť. Keď prestal krvácať, zodvihol ho na ruky a prešiel k neďaleko stojacemu Drissovi, ktorý ho od neho prevzal.
,,Teba sa neboja. Vezmi ho odtiaľto preč a ostaň pri ňom.“
,,Zech’ achr Suyun,“ prikývol a so zástupom kňažiek odišiel z miestnosti.
Kearn sa vrátil po meč a išiel sa posadiť na trón. ,,Napadnutie, ktoréhokoľvek Dhana by ťa stálo život, pretože by ťa na mieste zabili. To isté by platilo pri bojovníkoch. U vojakov by sa ten čas smrti trochu predĺžil, ale osud by bol pravdepodobne rovnaký. Napadnutie cudzieho sluhu? Smrť by to nebola, ale trest áno. No a nakoniec tu máme napadnutie otroka. Otroci sú majetkom ich pánov. Napadnutie majetku iného pána sa však považuje za zločin. Zločinom, ale nie je napadnutie pána. Z tohto zhrnutia mi vyplýva jediné, chcel si napadnúť mňa, ale neodvážil si sa. Už i len pokus o ublíženie mojej skromnej osoby sa trestá smrťou. Otázkou je, akoby si mal zomrieť ty. Nejaké nápady?“
,,Ja by som ho vhodil do priepasti, Suyun. Mal by som čisté ruky a on zaslúžený trest. Zabiť vlastnými rukami Urodzeného je nedôstojné, a aby za pokus o napadnutie Suyuna prišla smrť jeho rukami je vylúčené,“ prehovoril Varian.
Kearn spokojne prikývol. Od Variana nič iné ani nečakal. Jeho trest bol v úplnom súlade s platnými zákonmi Temnej ríše a s bezchybným odôvodnením. Temnota stvorila aj iné stvorenia než Temných a sriantarov. Krvilačnejšie a zákernejšie. Avšak jeho riešenie by prijal, keby bol Eirom.
,,Tariq?“ oslovil stojaceho muža, ktorý sa jednou rukou hral s ostrým nožom. Nebol to Xerxes, ktorý dokázal nájsť vždy vhodné a zároveň krvavé riešenie. Nie, Tariq bol inou kapitolou. Keď prišlo na mučenie, Xerxes preferoval lámanie kostí. Bolo to bolestivé a rýchle. Tariq miesto toho preferoval pomalšie spôsoby, niekedy možno až moc pomalé.  
,,Dlho sme neboli loviť. Ak sa mu podarí po dvadsiatich štyroch hodinách prežiť, daroval by som mu život. Predsa len je takého schopné muža škoda, Suyun.“
Kearn zaznamenal nepatrný pohyb tela Urodzeného. Počuť, žeby ho mal loviť jeden z najlepších stopárov Temných, sa nenesie najlepšie. Nehovoriac o tom, aké by to bolo, keby sa k tomu pridali ďalší.
,,Villain?“
,,Súhlasím s prvým nápadom, Suyun. Pri love by sa mohol zabiť sám.“
Tariq naňho pohliadol a naklonil hlavu. ,,Každý chce žiť, teda skoro každý. Najskôr je tu hrozba pomalej smrti a potom strach, žeby duša, vďaka nášmu veľkorysému Princovi bolesti, nenašla pokoj. Ale, aby som utíšil tvoje obavy Vyvolený, poistil by som sa.“
Kearn kývol na Tariqa. ,,Nikdy som nepochyboval o slovách ani jedného z vás. Zorganizuj prípravy. Všetci sú vítaní.“ Obrátil sa na Villaina, ktorý až teraz pustil rameno kľačiaceho Urodzeného. ,,Zhodli sa už jednohlasne na novom Terrumovi?“
,,Pokiaľ mi je známe, ešte nie, Suyun.“
Varian sa zasmial. ,,Ani pápeža nevolia tak dlho. To sú tak arogantní alebo nemajú vhodného kandidáta?“
Kearn sa postavil a zamieril k dverám. ,,Poďte, pôjdeme sa pozrieť, v čom je ukrytý problém.“

Po celý ten čas, čo počúval dohadovanie sa majstrov, iba krútil hlavou. Neveril, že medzi Temnými je toľko neschopných jedincov.
,,Ak ešte niekto zvolí sám seba bez dostatočného počtu hlasou, zabijem ho,“ zavrčal podráždene. ,,Tak a teraz začnime pekne od začiatku. Skončíme pri Lucanovi.“
,,Lucan,“ vyslovil prvý meno vhodného kandidáta. Nad jeho výberom sa Kearn iba uškrnul.
Rad za radom sa ozývalo to isté meno, až bol na rade Lucan, ktorý sa postavil.
,,Nebojím sa smrti. Aj keď nesúhlasím s niektorými prítomnými a moje názory sú protichodné s nimi, verím, že nový Terrum by mal nastoliť vo vojsku poriadok. Starý sa staral o všetko, okrem svojich vojakov. Tiež verím, že tieto zmeny dokážem nastoliť, preto volím sám seba.“
Villain sa otočil na Kearna. ,,Všetci prítomní Majstri čepele sa jednohlasne zhodli na mene nového Terruma, Suyun.“    
Uštipačný komentár o ich neschopnosti si ponechal pre seba. ,,Čo si o ich výbere myslí Vyvolený Temnej Matky?“
,,Verím, že tento raz sa nezmýlili, Suyun. Schvaľujem ich výber.“ 

Prikývol a postavil sa. ,,Nech sa všetci zhromaždia. Prebehne obrad prijatia nového Terruma.“ 

9 komentářů:

  1. Moc děkuji za novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  2. Srdečná vďaka za ďalšiu polkapitolku... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  3. Hrozně se mi tyto povídky líbí a jsem ráda, že tu máme novou povídku :-). Netrpělivě vyhlížim další kapitolu :-( :-D

    OdpovědětVymazat