neděle 29. května 2016

Temná příchuť extáze - Kapitola 42



Nech Hector v nasledujúcich týždňoch urobil alebo povedal čokoľvek, Noelle s ním nechcela mať nič spoločné. Nikdy mu nevenovala nič iné než jemný úsmev. Raz ho jemne poťapkala po hlave a poštípala ho do líca, ako to urobila Dallasovi prvý deň v tábore.
Keby nebol taký odhodlaný, už dávno by to vzdal. Existovali ženy, ktoré boli tvrdohlavé a potom boli ženy, ktoré vyznávali vieru radšej umriem. Noelle prekročila aj toto. Ale Hector bol dosť odhodlaný. Noelle ho prenasledovala a teraz on prenasledoval ju. To bolo len fér.
Na dlhú dobu Hector proste len prijal fakt, že nemôže s nikým byť. Potom prišla ona a pohrala sa s jeho hlavou a s jeho telom (Vďakabohu za to!) a s jeho srdcom. Teraz bude musieť Noelle žiť s následkami. Pretože suma sumárum – on nebude žiť bez nej.

Pochádzal z ulice, niečo, čo kedysi považoval za kameň úrazu. No, už viac nie. Za tie roky sa naučil, ako porušiť pravidlá, a presne to plánoval urobiť s ňou.

***

Noelle trávila všetok svoj čas zariaďovaním svojho nového domova, ako aj zotavovaním sa zo štichov v boku a menších popálením na krku. Hoci povedala novú adresu iba Ave, Hector ju našiel a ukázal sa u nej presne v ten deň, keď sa sem sťahovala. Po tom, čo zistila, ako to urobil – A.R.I. im obom vpichla izotopické sledovacie zariadenie, zatiaľ čo ležali v nemocnici, a to bol dôvod, prečo im vtedy agenti prišli na pomoc v tom sklade – mu zatvorila dvere pred nosom.
To isté sa stalo nasledujúcu noc a nasledujúcu tiež. Pohľad na neho ju zabolel až do morku duše. Takže hovoriť s ním? Dopekla, to nie.
Varovala ho. Ak ju znova nechá odísť, stratí ju navždy. Vtedy mu to nevadilo. Len preto, že si to rozmyslel, neznamenalo, že si to rozmyslí tiež. Dokázal si, že jej neublíži. A čo? Teraz sa jej môže dotknúť bez obáv. A čo, pomyslela si, zatiaľ čo ňou prešlo roztúženie. Príliš mnohokrát ju od seba odtlačil. Zlomil jej srdce na tisíc kúskov, ktoré už nikdy neposkladá. A vždy, keď si myslela, že podľahne, pripomenula si, že by si to mohol znova rozmyslieť. Mohol by sa rozhodnúť, že je príliš nebezpečný a opustiť ju. Noelle si tým všetkým znova neprejde.
Vyliezla po schodoch svojej novej verandy, použila identifikačné zariadenie, aby vošla do domu. Noc už padla, a ona zabudla nastaviť systém, aby sa svetlá automaticky zapli. Celý deň strávila s Avou, ktorá vykopla McKella z ich bytu do jeho jaskyne, aby mohla byť Noelle rozmaznávaná v pokoji.
Vo svojej obývacej izbe ťapkala po stene tak dlho, kým nenašla zapínač svetla. Trvalo jej to celú večnosť, pretože sa ešte nenaučila orientovať sa v novom dome. Nemala ani nainštalovaný softvér na identifikáciu hlasu, inak by jej stačilo len prikázať, čo sa v jej dome má stať. Nakoniec prstom zachytila zapínač a svetlo odohnalo tiene.
Hector sedel na jej novej pohovke, božský ako vždy. Čierne vlasy strapaté, košeľu mal pokrčenú a rukávy vyhrnuté k lakťom, nohavice zašpinené od blata. Ruky mal obnažené, bez rukavíc. Jeho tetovania boli tmavé, čerstvo vytetované – ale tie tetovania neboli symbolmi pokoja. Na každom viditeľnom kúsku jeho pokožky bolo vyryté jej meno, od končekov prstov až po lakte. Srdce jej vynechalo úder.
Zostaň silná. „Čo tu, dopekla, robíš?“
Zlaté oči ju prepichli. „Snažím sa ťa prinútiť, aby si ma vypočula. Je mi to ľúto. Strašne mi je ľúto, že som ťa takmer opustil.“
Ďalšie vynechanie úderu. „Takmer opustil? Cha! Ty si to urobil. Tvoje ospravedlnenie prichádza neskoro. Pohla som sa ďalej.“
Trhol sebou, potom sa rýchlo vzchopil. Vyžarovalo z neho odhodlanie. „Počula som, že si skončil v A.I.R.,“ povedala, snažiac sa o ľahký tón. Keď sa vráti do práce, ona a Ava budú partnerky. Budú spolu pracovať počas nočnej zmeny. Spolu, ako o tom vždy snívali. Aj keď bola Noelle nadšená, nenávidela predstavu, že bude pracovať bez Hectora.
„Mia ma vzala späť,“ odpovedal. „Dala ma do dvojice s Dallasom. Budeme spolu tiež pracovať počas nočnej zmeny.“
Takže si o nej zisťoval informácie. Zostanem silná, doparoma. „To je skvelé. V pohode. Som si istá, že Ava a ja budeme nakopávať toľko zadkov, že nebudeme ani v kancelárii.“
„Predátori by sa mali báť.“ Jeho tvár zmäkla. „Tiež som ti prišiel povedať, že ťa milujem. So všetkým, čím som, ťa milujem. Takú, aká si. Nechcem ťa zmeniť. Len s tebou chcem byť.“
A znova ďalšie vynechanie jej srdca. Silná. „Ako som povedala, prišiel si príliš neskoro.“
„Noelle-“
„Pozri, vážne musíš ísť.“ Než sa tu pred ním psychicky zloží.
Ruky v päsť, postavil sa. „Vždy si bola dosť dobrá pre mňa, ale ja som nebol dosť dobrý pre teba, a teraz to viem. A nehovorím o svojej minulosti. Pretože ja som najlepším mužom, ktorého poznáš. Povedala si to.“
„Rozmyslela som si to.“
„To len znamená, že mám šancu prinútiť ťa znova si to rozmyslieť. Len mi daj šancu. Prosím.“
Silná, silná, silná. „Povedala som ti, že nech povieš čokoľvek, nič sa nezmení, ak ma od seba ešte raz odoženieš, stratíš ma. Ty si ma odtlačil. Skončili sme, to si povedal.“
Na tvár ma padlo zahanbenie, ako záves. „Nikdy si to neodpustím. Bol som hlúpy a vystrašený, myslel som, že ťa tak chránim.“
„Namiesto toho si mi zlomil srdce. Ublížil si mi horšie než ktokoľvek iný za celý môj život.“ Slzy ju pálili v očiach. „A jedného dňa budeš znova hlúpy a vystrašený. Nechtiac ma popáliš a to riziko pre teba bude príliš veľké.“ Obrátila sa, otočiac sa tvárou k chodbe, než tie prekliate slzy začnú padať. Už pred ním raz plakala druhý raz to neurobí. „Zbohom, Hector. Vyprevaď sa sám.“
Presne ako to urobila v tom sklade, odkráčala od neho bez jediného spätného pohľadu. Vydupala schodmi, jej srdce sa znova lámalo na kusy. Práve jej ponúkol celý svet, všetko, po čom kedy túžila, a ona doslova povedala: nie, vďaka, neprosím.
Musí to byť takto.
Jedna slza jej stiekla po líci a ďalšia ju hneď nasledovala. Keď došla k spálni, zapla svetlo. Mala tu novú posteľ kráľovských rozmerov s tými najmäkšími bavlnenými perinami. Červenými – jedna z jej najobľúbenejších farieb. Hector si ju tu nikdy nevychutná. Ani ona si nevychutná jeho. Nikdy-
Za ňou sa ozval zúrivý dupot. Výkrik sa jej zachytil v hrdle, keď sa obrátila. Naštvaný Hector sa vynoril spoza rohu. Bez slova zrýchlil krok, zodvihol ju a odhodil dozadu. Pristála na matraci. Než sa stihla narovnať, mal ju prišpendlenú pod sebou.
„Milujem ťa,“ zavrčal na ňu, „a nenechám ťa znova odísť. Už nikdy. Z nijakého dôvodu. Ani kvôli tvojim dôvodom. Mal som ťa počúvnuť, a ty mi to môžeš hádzať o hlavu do konca života. Môžeš mi to pripomínať cez sviatky a vždy, keď nechám ponožky na podlahe. Zaslúžim si to. Mal som vydržať, než podľahnúť svojmu strachu. Ale teraz ty robíš to isté. Prerušuješ medzi nami kontakt a utekáš predo mnou, pretože sa bojíš. Rozumiem tomu, vážne, ale teraz si poriadne otvor uši, zlatko. Raz si ma musela prenasledovať a zvádzať. Teraz ja budem prenasledovať a zvádzať teba. To som robil aj doteraz, ale očividne musím viac zabrať, tak, ako si to urobila ty.“
Prudko pritlačil pery na jej a jeho jazyk prenikol do jej úst. Chutil ako mäta, tak ako predtým, a ona zastonala, ako túžba začala prepaľovať jej smútok.
Jeho ruky... jeho ruky ju vyzliekli, potom vyzliekli jeho, a potom ju nimi všade hladil. Nevynechal ani jedno miesto, uctieval ju. Hnietol jej prsia. Prechádzal prstami po jej brušku, jej nohách, dokonca aj chodidlách.
„Toto som chcel urobiť od chvíle, som ťa stretol,“ zašepkal divoko. „Si taká jemná, taká teplá. Taká sladká. Roztiahni pre mňa nohy, zlatko. Prosím. Potrebujem sa ťa dotýkať.“
Vášeň zahmlila jej myseľ a ona bezmyšlienkovite poslúchla, potrebujúc ho, milujúc ho. Jeden hrubý prst do nej vkĺzol. „Och, doparoma, zlatko. Si taká skvelá. Lepšia než som si to predstavoval. A ja som si predstavoval, ako ti toto robím každú prekliatu noc.“ Vnikol do nej ďalší hrubý prst.
Vzdychajúc nad tým erotickým pocitom, prehla boky, a on do nej prenikol ešte hlbšie. Tretí prst sa pridal k tým ostatným. Jeho pokožka bola horúcejšia než pokožka normálneho človeka, ale to bolo to, čo potrebovala. Cítila ho tam, tak úžasne hlboko, vzrušujúc ju tým najkrajším spôsobom.
„Chcem ti toto robiť každú noc, chcem ťa takto zobudiť každé ráno. A ak nie prstami, tak ústami. Chcem ťa všade na tele, v tele. Mala si pravdu, zlatko. Ty si pre mňa tá pravá. Nikto iný. Nikto iný tu nikdy ani nebol a ani tu nikto iný nebude. Iba ty. Len ty jediná.“
Ako hovoril, pohyboval v nej tými roztúženými prstami, prudko ich zasúvajúc, vyťahujúc ich von, dokým nefňukala, zúfalá túžbou po vyvrcholení. Potom s nimi zakrúžil, rozťahujúc ju, a ten pocit bol taký silný, taký úžasný, že sa musela chytiť jeho ramien, aby nevyletela z postele.
„Chcem ťa takto cítiť,“ zachrapčal, „keď sa urobíš na mojich prstoch.“
„Áno.“
Dovnútra, von, pomaly, tak pomaly, potom rýchlejšie, rýchlejšie. Potom sa jeho palec obtrel o jej klitoris, a ona vystrelila ako raketa, sťahujúc sa okolo tých prstov, ktoré do nej stále pumpovali, pošlúc ju cez okraj po druhýkrát. Blažene, s pocitom absolútnej správnosti, vykríkla.
„Hector! Ešte, daj mi viac.“
„Vždy.“ Presunul sa na ňu, jeho penis sa ponoril do nej, jeho hruď sa tlačila na jej. Ovinula nohy okolo jeho bokov. Ústa sa vrátili k jej ústam, jeho bozk pomalý a opojný. Zaplietol prsty do jej vlasov, nakloniac jej hlavu. Dotýkajúc sa jej, po celý čas sa jej dotýkal.
Miloval sa s ňou ako keby si ju potreboval vychutnať. Ako keby sa nechcel pohybovať príliš rýchlo, lebo sa bál, že ju odplaší a veci sa skončia skôr, než bude mať dosť. Ako keby bola pre neho všetkým. Jedna z jeho rúk sa sunula dole, dole, uštipla ju do bradavky, rozochvejúc Noelle, potom skĺzla medzi ich telá a našla jej najcitlivejšie miesto. Trel ho, zatiaľ čo sa bokmi pohyboval tam a späť, konečne pridajúc v tempe, len trochu rýchlejšie... rýchlejšie. Jej svaly sa stiahli, pripravené na ďalšie vyvrcholenie. Zatlačil silnejšie a ona znova vybuchla, tento orgazmus taký intenzívny, že na jeho chrbte zanechala stopy po nechtoch.
„Hector!“
„Noelle, moja Noelle.“ Lusknutím prsta vybuchol, jej meno zakričané, jeho horúce semeno vystrelené do nej. Keď sa zrútil na ňu, okamžite sa pretočil na bok, aby mohla dýchať, ale nedovolil medzi ich telami žiadnu medzeru. Držal ju pevne, dychčiac, obaja polepení od potu.
„Zlatko, prosím. Povedz mi, že ma stále miluješ.“ Vzal do dlani jej líce, jeho palec prechádzal po jej lícnej kosti. „Povedz, že mi dáš ešte šancu, len jednu, a ja urobím všetko v mojich silách, aby som ťa urobil šťastnou. Prisahám, že áno. A nikdy ťa neopustím, nikdy si to nerozmyslím,“ dodal rýchlo, než stihla odpovedať. „Viem, aké to je byť bez teba. Dokážem sa vyrovnať so všetkým, okrem tohto.“
Cítila, ako jeho srdce búši pod jej uchom, v neovládateľnom tempe. Ale on ešte neskončil. „Cvičil som so svojimi rukami a mám ich pod kontrolou. Celé je to o presmerovaní tepla. Teraz dokážem premeniť celé svoje telo na atómy, udržať tak plamene v sebe. Tiež dokážem vylúčiť horúčavu v pravidelných, ovládateľných dávkach, po celý čas, takže sa už nikdy neprehrejem ani nebudem horieť, ak to nebudem chcieť. Či sa stále bojím, že ti ublížim? Áno. A ak ťa nechtiac popálim, budem sa báť ešte viac, ale my to spolu prekonáme.“
Ticho.
Bruškom prsta prechádzala po písmenách svojho mena, toho, ktoré bolo na vrchu jeho dlane. „Myslela som vážne, čo som povedala. Vážne si ma ranil, Hector.“
„Ja viem,“ povedal smutne. „Zo všetkých vecí, ktoré som vo svojom živote urobil, túto by som zmenil ako prvú. Si pre mňa všetkým.“ Keď stále mlčala, dodal. „Nikdy sa nepokúsim zmeniť ťa. Milujem ťa presne takú, aká si. Si dokonalá.“
„To je pravda,“ odpovedala, jej srdce spievalo. Mohla by mu odpustiť a dostať toto, pomyslela si, zvažujúc svoje možnosti. Mohla by dostať Hectora a jeho telo a jeho intenzitu, teraz a navždy. Alebo by ho mohla poslať preč, neschopná preniesť sa cez to, čo urobil, a ísť do studenej postele sama. Znova, navždy.
Hector už neutečie, ak sa veci kvôli jeho rukám pokazia, v tom mu dôverovala. Vždy jej hovoril pravdu, aj keď sa s ňou rozchádzal, povedal jej pravý dôvod, odmietajúc ju „kŕmiť blbosťami“. Takže... vážne musela nad tým uvažovať?
„Čo povieš na toto?“ povedal, očividne zamýšľajúc s ňou trochu manipulovať. „Buď so mnou, už len kvôli tomu, aby si všetkých v A.I.R. presvedčila, že nie som gay. Vedela si o tom, že si to všetci myslia? Už aj Phoenix sa ma pokúšala dať dokopy s kamošom jej priateľa. A tiež si mi vzala panictvo. Ak mi teraz dáš kopačky, budem musieť všetkým povedať, ako využívaš mladých, nevinných chlapcov.“
Zadržať v sebe chichot sa ukázalo byť veľmi ťažké. „V poriadku. Ale len aby sme ostatných presvedčili o tom, že si na ženy. A budeš si ma musieť vziať,“ povedala. „Chcem mať legálne právo komandovať ťa. A podpíšeš dohodu o tom, že ak sa pokúsiš ukončiť to medzi nami, dostanem do vlastníctva tvoju dušu. O tom sa nevyjednáva. Vlastne, daj mi svoju dušu hneď teraz. Dostanem ju tak či tak.“
Prudko sa posadil a zahľadel sa dole na ňu, vyžarovala z neho nádej. „Myslíš to vážne?“
„Áno.“ Prešla ňou vlna nehy. Nikdy nevyzeral tak šťastný, tak uvoľnený. „Budem ti rozkazovať, o tom nie je pochýb.“
Kútiky jeho pier sebou mykli. „Nemyslel som to. To mi je jasné. Ale to o svadbe.“
Trasúc sa, načiahla sa a vzala do dlaní jeho čeľusť. „Áno. Myslím, že Hector Tremain znie celkom pekne, nemyslíš? Okrem toho, už je načase, aby si zo mňa urobil počestnú ženu a začal podporovať svoje vymyslené dieťa.“
Vybuchol do smiechu a sklonil sa pre ďalší bozk. „Dvojičky, zlatko. Čakáme dvojičky. A vedel som, že tie deti sú moje. Mimochodom, vo vrecku v nohaviciach mám prsteň.“
Jeho veselý smiech ju veľmi potešil. Noelle si nemyslela, že bola niekedy takto šťastná. Bola milovaná, opatrovaná, prijatá, zbožňovaná. Ale to najlepšie? Bola pochopená. „Vážne?“
„Povedal som ti, že som mal v pláne ťa prenasledovať ako šteniatko, až kým by si mi nepodľahla.“
„Ukáž mi ho.“
Ďalší bozk, taký, ktorý sa premenil na taký túžobný, že sa znova začali o seba obtierať, znova sa milovali, jeho ruky po celom jej tele, znova poznával jej telo, uctievajúc ju, tak, ako si to vždy zaslúžila – Hector by ako prvý potvrdil, ako veľmi to bola pravda, tým si bola istá – a konečne spolu vyvrcholili.
Po tom, uvažovala, či to, že sa spolu zajtra ráno spolu zobudia, pretože Hector zostane u nej celú noc, doparoma s tým, a bude sa s ňou túliť a maznať sa, bude znamenať, že Dallasova vízia sa stala konečne skutočnosťou. Či sa začne odpočítavanie času do jeho záchrany – alebo pádu.
To čoskoro zistia.
Hectorovi sa konečne podarilo dostať sa k svojim nohaviciam a vybrať prsteň. Keď sa vrátil do postele, sledoval ju s tak zbožňujúcim pohľadom a túžbou, že jej hruď sa napla tým najlepším možným spôsobom, nedokázala z neho udržať svoje ruky a vyliezla na neho.
„Ukáž mi!“ dožadovala sa nenásytne.
Oprel sa o čelo postele, prsteň ukrytý v jeho pästi. „Ak sa ti nebude páčiť, môžem ho vždy vymeniť.“
Pomaly roztvoril prsty. V jeho dlani ležala lebka s prekríženými kosťami, namiesto očí mala diamanty a Noelle sa úplne roztopila. „Och, Hector. Moja matka dostane infarkt, keď to uvidí.“
„Ako som povedal, môžem ho vymeniť-“
„Neopováž sa! Milujem ho! Je to ten najdokonalejší prsteň na celom svete. Daj mi ho na prst, teraz, teraz, teraz!“
„Tak rozkazovanie sa už začalo.“
Usmievajúc sa, navliekol prsteň na prst a ona ho obdivovala vo svetle. Ktorý iný muž by jej bol dal taký vynikajúci kúsok? On ju poznal. Skutočne ju poznal, videl pravú Noelle, a aj tak ju miloval.
„Chcel som ti kúpiť aj iné veci, ale nevedel som, čo kúpiť dievčaťu, ktoré má všetko.“
„Seba,“ zašepkala, tie hlúpe slzy sa vrátili, tentoraz z úplne iného dôvodu. „Vždy chcem len teba.“
„Máš ma.“ Pevne ju stisol v náručí. „Teraz a navždy.“
„Milujem ťa,“ povedala, obrátiac sa, vrhnúc mu ruky okolo krku. „A teraz sa poďme znova milovať!“
Smial sa, keď ju hodil späť na matrac, a Noelle vedela, že obaja boli šťastnejší než kedykoľvek predtým, a než si mysleli, že niekedy budú. Bez ohľadu na to, čo sa teraz stane, zostanú spolu.
Navždy budú spolu.
A teraz, keď sa Noelle a Ava dostanú do problémov – buďme úprimní, samozrejme, že sa dostanú – Hector spáli všetky dôkazy. Nebolo treba spomenúť, že to bude jedna z neho povinností ako manžela. Zatiaľ to netreba spomenúť.
„Milujem, že sa nebojíš povedať, čo si myslíš,“ povedal, kladúc bozky po celom jej tele.
„Miluješ na mne všetko.“
„Pravda. Veľká pravda.“

KONEC


17 komentářů:

  1. Ďakujem za ďalšiu úžasnú knihu a preklad :)

    OdpovědětVymazat
  2. Skvelé ukončenie :D
    vďaka za preklad a korekciu :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Moc děkuji za poslední kapitolu a překlad celé knihy. Skvělé!!!

    OdpovědětVymazat
  4. Ďakujem za nádherný preklad, skvelej knihy.
    Presne takýto to mal byť koniec - no a ten snubák :D
    Ďakujem, moc-moc-moc...

    OdpovědětVymazat
  5. Jste perfektní !!! Díky moc za překlad a korekci další knihy !!!

    OdpovědětVymazat
  6. Díky za dokončení poslední knihy, tato série je moje srdcovka. Ještě jednou děkuji, jste děvčata skvělé.

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za poslední překlad této knihy.

    OdpovědětVymazat
  8. Srdečná vďaka za preklad i korektúry poslednej kapitoly, ako aj ďalšej časti série... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  9. Strasne moc moc diky za celej preklad - bylo to paradni a na kazdou kapitolku jsem se tesila jak mala :-) diky diky !

    OdpovědětVymazat
  10. Moc,moc děkuju za překlad a korekci celé knihy. Gena je skvělá spisovatelka a je super,že si díky vám můžu přečíst její knihy. 😆

    OdpovědětVymazat
  11. Super ;) Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  12. Ďakujem krásne za pokračovanie :)

    OdpovědětVymazat