čtvrtek 21. května 2015

Rudý anděl - Kapitola 9



Jamie nemal rád vôňu vecí. Doslova. Nebol ešte ani za zamknutou bránou Bonaventurenovského cintorína a štipľavý zápach démona mu už víril v žalúdku, čo sa nikdy za tie roky, čo bol lovcom, nestalo. Ako prehodil nohu cez vrch železnej brány, zápach zosilnel. Bude to škaredá bitka, vraveli mu všetky zmysly. Sunny ťa varovala, aby si sa držal mimo. Nebeský anjel ťa varoval, že tento boj bude nebezpečný. 
 
Bol príliš zranený a zarmútený, aby dbal jej varovania, ale viac než to, si prial stratiť samého seba v dobrom boji. Rezné rany a škrabance sa zahoja, takže ich vítal, pretože chcel pocítiť tú bolesť a surovosť z nich. Áno, telo sa dokázalo vyliečiť, ale jeho srdce by sa nikdy nemuselo vyliečiť z toho konkrétneho emocionálneho zásahu. Bol presvedčený, že Sunny stratil navždy,  tak prečo sa nezraniť? Boh ho chcel ako lovca, ale nesplní mu najhlbšie prianie jeho srdca? Tak dobre. Potom tu bol kvôli boju, riskujúc svoj život a telo. Možno keby mal šťastie, nejaký drsný démon dostane z neho tentoraz to najlepšie a zbaví ho jeho utrpenia.  
Iba to by znamenalo, že Sunny už nikdy neuvidí... Ibaže by na ňu narazil pri nebeskej bráne a jeho smrť by jej ublížila, tým si bol istý. Vedel, že ich súčasná situácia nebola kvôli tomu, že by sa o neho nezaujímala. Naisto vedel, že cítila každý krásny, proti stojný a mučivý pocit, ktorý dnes v noci mal. Bola jednoducho dostatočne múdra na to, aby mala z Boha zdravý strach, čo sa týkalo tejto oblasti, zatiaľ čo jeho srdce – jeho ľudská duša – chcelo veriť, že by nejakým spôsobom mohli byť spolu. Práve kvôli jeho láske a strachu k Bohu smiešne veril, že by mohla byť v jeho živote. Až do dnešného večera. Niečo v nej hovorilo, že ho už nikdy neuvidí, čo ho zasiahlo oveľa hlbšie, než si myslel. Jej slová boli konečné, tým si bol istý. Nikdy nebola presvedčená o hľadaní akejkoľvek medzery v ich situácii – toto rozhodnutie zazrel v jej očiach.
Takže naozaj nemal v tejto bitke čo stratiť, čo znamenalo, že by sa nemal báť kriku a nepríjemného škrekotu, ktoré začali, len čo preliezol bránu. S tichým žuchnutím v podrepe dopadol na ílovitú zem vo vnútri cintorína a pozorne počúval. Mason, Shay a ďalší z Tieňov Evan tam už boli a on hľadal na desiatich hodinách pozíciu, kde mali byť vyslaní.  
V tieni mesačnej žiary rozoznal postavu svojho brata s Evanom a Shay, krčiacimi sa vedľa neho. Do polnoci chýbalo ešte tridsať minút, ale zo skúsenosti vedeli, že pre démonov je ťažké pochopiť ľudské plynutie času. Hoci bol démonský zápach vo vzduchu, Thrastikas nemohol ešte doraziť, inak by Jamie počul rinčanie démonových dlhých reťazí, ktoré neustále spútavali tvorove členky a zneli ako prichádzajúci umieračik kamkoľvek išiel, teda aspoň pre Jamieho a ostatných lovcov, ktorí mali nadprirodzenú schopnosť vidieť a počuť démonov. Aj keď sa Thrastikas ešte neukázal, nebolo žiadnych pochýb o tom, koľko ich nepriateľov sa už na cintoríne zhromaždilo, takže sa Jamie tajne posúval k Masonovi a Evanovi, pričom sa držal nízko pri zemi.
Mace zachytil jeho pohľad a pohol rukou, označujúc dvoma prstami pár nepriateľov, ktorých sledovali. Jamie zaujal pozíciu blízko za dubom s pripravenými poloautomatickými zbraňami, keby tvorovia prišli na dostrel. 
V tú chvíľu sa v korune stromu, príliš tesne nad ním, ozval výkrik podobný Banshee. Otočil svoju zbraň pripravený vystreliť, ale nedostal šancu. Thrastikas naňho spadol zo stromu ako desať ton mŕtvej váhy, hojdajúc niekoľkými mocnými reťazami nad jeho hlavou. Jeho oči boli perlovité a červené. Reťaze vydali piskľavý zvuk vo vzduchu, ako doňho narazili. Matne si bol Jamie vedomý, že Mason a Evan začali strieľať, ale potom začul ďalšie výkriky, ako výbuch svetla osvetlil temnotu. S rýchlym pohľadom vľavo videl, ako sa horda démonov ženie na ostaných lovcov, brániac im pomôcť mu. Shay vrhla zúfalý pohľad jeho smerom a potom sa obrátila zahnať kožovito-okrídlené tvory, postupujúce k nim. Bol izolovaný, tvárou v tvár démonovi, ktorý chcel jeho krv.
Thrastikas opäť švihol reťazami nad hlavou a zavrčal na Jamieho. ,,Lovec, tvoja krv je moja a po tomto boji budem mať aj tvoju dušu.“
Jeho anjel mal pravdu – bola to pasca a teraz boli v smrteľnom nebezpečenstve.
Sunny, zlatko... Prepáč. Pomyslel si. Zo všetkých síl si prial, aby ju mohol ešte raz vidieť, práve vtedy, keď sa masívne reťaze dotkli jeho hlavy. Posledná vec, ktorú počul bolo Thrastikasovo skazené kotkodákanie. ,,Jamie Angel, vitaj v pekle.“

Sunny zošliapla pedál plynu svojej Toyoty Camry, aspoň raz si prajúc, aby bola vo svojej anjelskej podobe. Keby mala svoje krídla a nadprirodzené schopnosti pohybovať sa rýchlo medzi fyzickými miestami, bola by už v Bonaventure. Snažila sa to nechať tak, pretože rešpektovala Jamieho prianie vyprovokovať nepriateľa dnes v noci, aj keby to znamenalo nedbanlivo riskovať jeho život, ale čím viac sa blížila k svojmu domu, premýšľala o Shayiných kresbách a spomenula si na bolesť v Jamieho očiach, keď boli v reštaurácii, nemohla to nechať tak. Nie, keď si šialene želal zomrieť kvôli nej.
A čo keď mal pravdu o nejakom spôsobe, ako mohli byť spolu? Bola to aspoň malá možnosť, ktorú chcela, aby Jamie vedel a neriskoval svoj život pre nič za nič. A že by to nemal vzdať, ešte nie. Mohli spolu študovať tradície, čítať každý zväzok a pokúsiť sa nájsť medzeru.
Bola takmer na Bonaventure Road, keď sa v aute ozvalo bzučanie a sedadlo spolujazdca sa naplnilo svetlom. Skoro vybočila z cesty, pretože cez Kielovu žiaru nedokázala nič vidieť. 
Našťastie svoju žiaru rýchlo utlmil. Tentoraz sa zdal viacej ľudskejším. Jeho teplé oči mali farbu zlatej pšenice a pokožka lešteného bronzu. Vlasy boli nadpozemská zmes červenej, blonďavej a zlatej, ktorá vytvárala neexistujúcu mystickú farbu.
,,Sunera,“ hrešil ju potichu. ,,S Jamesom Angelom sa blížiš k priepasti, tá večera nebolo múdre rozhodnutie.“
Pokrútila hlavou a zamerala sa na cestu priamo pred sebou. ,,Pane, dnes v noci je v nebezpečenstve. Chystá sa bojovať s démonmi a keď to hovoril... Cítila som...“
,,To je to, čo by si mala cítiť zakaždým, keď ide do boja. Vieš oveľa lepšie než ľudské ženy, akému nebezpečenstvu čelí.“
V šoku sa naňho pozrela. ,,Práve ste povedali, že existuje nejaký spôsob, ako by sme mohli byť spolu?“
Kiel jej dal náznak úsmevu, ktorý v sebe ukrýval tisíce tajomstiev. ,,Dokonca aj anjeli majú slobodnú vôľu Sunera.“
Ako strážca nižšej úrovne, Sunny stále nevedela všetko. Bolo toho tak málo, čo ju naučili o anjelskej povahe, vrátane možnosti voľby. ,,Slobodnú vôľu robiť čo?  Už ste povedali, že nemôžem mať Jamieho.“
,,Slobodne robiť to, čo je správne,“ povedal tajomne, ale prisahala by, že mu zaiskrilo v očiach. ,,Snažil som sa ťa viesť ľahšou cestou, ale vo svojom srdci vieš, čo je správne. Vždy to vieš.“
,,Pane, pane,“ vykríkla a odbočila na cestu, ktorá viedla k cintorínu. ,,Ako môžem vedieť, čo je správne? Povedali ste mi, že je to zakázané, že to nie je možné, ale teraz... Zmenilo sa niečo? Som zmätená.“
,,Viera je dôkaz vecí neviditeľných,“ citoval Bibliu. ,,Opri sa o svoju vieru. Možno sa pre teba otvorí nová cesta.“
Otvorila ústa, aby ho poprosila o ďalšiu radu, ale už bol preč. Zostalo po ňom iba mierne teplo zo žiary vedľa nej a dve veľmi významné slová, ktoré boli kompasom v jej zmätku: slobodná vôľa.

Jamieho čelo pulzovalo z hlbokej rany, ktorú spôsobili Thrastikasove reťaze. Do očí mu kvapkala krv, ktorú sa stále snažil zotierať, aby mohol vidieť. On a démon boli pripravení na boj, iba ak by sa podarilo Maceovi a Evanovi oslobodiť sa od bitky a prísť mu čoskoro na pomoc. Vedel, že to nebude dlho trvať. Najskôr mu démon odhodil zbraň a potom sa mu to isté podarilo aj s nožom. Takže čelil mimoriadne nenávistnému démonovi s ničím, ale jeho holé ruky sa dali použiť tiež ako zbraň. Zaujal bojový postoj, modliac sa za silu a pomoc. Po niekoľko dlhých sekúnd sa na neho pozerali démonove začervenané oči a jeho kožovité krídla sa o seba treli. Prívesky vytvorili ohlušujúci zvuk a démon sa uškrnul nad Jamieho horkým prejavom bolesti.
,,Bol si mi osinou v zadku po dlhú dobu, lovec,“ zavrčal Thrastikas a znova začal kývať reťazami nad hlavou, čo im získavalo na sile.
V šmuhe sa Jamie tiahol k zemi so silnými hrdzavými článkami omotanými okolo hrdla. Zalapal po dychu a rozkašľal sa, snažiac sa o jediný nádych, ale ten tlak na priedušnici bol prisilný. Oboma rukami chytil reťaze a zúfalo sa snažil uvoľniť tlak, aby sa nadýchol, ale démon zosilnil zovretie, pričom sa zlomyseľne smial. 
Jamie sa topánkami zarýval do zeme, keď sa pokúšal brániť.
,,Vhodný koniec,“ posmieval sa Thrastikas. ,,Mučivá smrť pre toho, kto ma mučil tak dlhú dobu. A teraz, rovnako ako mnohí z mojich bratov zomreli tvojou rukou... Zomrieš.“
Jamie sa dusil, škrabal na hrdle a snažil sa zachytiť pohľad svojich druhov, ktorí boli príliš ďaleko, aby mu hneď pomohli. V diaľke počul boj. Bol sám, aspoň do tej doby, kým sa ostatní lovci nevysporiadajú s hordou démonov.
Všetko sa zdalo tmavšie a bledlo, Jamie vedel, že zomiera. Miesto boja, nechal svoje myšlienky plynúť k Sunny. Videl jej svetlé, krásne oči, teplo a starostlivosť odrážajúcu sa v nich. Jej čistotu a sladkosť.
Tak bude vyzerať nebo. Smrť by bola ako Sunny Renfroe.
Možno, že už bol mŕtvy. Tma rástla ako zlaté žiarivé slnko a v polotieni zatieňovala Thrastikasa. Jamie nemohol démona ani vidieť v žiare nádherného svetla. Nebo. Prechod tam bol oveľa jednoduchší, než si predstavoval.
A Sunny bola s ním! Stála uprostred žiariacej energie a v jej očiach sa zračila čistá láska. Usmial sa, snažil sa k nej dostať, ale iba zastonal a jeho telo nepočúvalo. Samozrejme, že nie, teraz bol iba duchom a nie fyzickou bytosťou... Hoci to vyzeralo, že je stále schopný chodiť a pohybovať sa v nebi. Rovnako ako sa zdalo, že jeho hrdlo by nemalo bolieť ani horieť bolesťou a jeho zranenie na čele pulzovať. Posmrtný život bol oveľa bolestivejší, než čakal.
Sunny pokľakla vedľa neho, jemne sa dotkla jeho hrdla a ostrá bolesť sa rozplynula. Potom presunula prsty na jeho čelo a pulzujúca bolesť zmizla tiež.
,,Sunny?“ Zalapal po slove a znelo to ako šmirgľový papier. Zodvihol obe ruky k hrdlu v snahe uvoľniť reťaz, ale tá tam už nebola.
,,Mlč a nesnaž sa hovoriť,“ povedala upokojujúco a pohladila ho po vlasoch.
Pozrel na ňu, nechápajúc, čo práve zažil. Prisahal by, že bol v nebi, keď sa zjavila v tej záplave svetla. ,,Som... Mŕtvy?“
Pobozkala ho na čelo a pohladkala po tvári. ,,Nie, láska. Budeš v poriadku. Si v bezpečí.“
Mohol byť v bezpečí, aspoň na teraz, ale Sunny nebola! Všade naokolo boli démoni a Thrastikas jej mohol ublížiť. V poplachu sa pokúsil posadiť. ,,Musíš sa odtiaľto dostať,“ varoval ju chrapľavo, ale ona ho ľahko zatlačila späť dole.
Zazrel pokrčeného Thrastikasa len pár metrov od nich. Jeho krídla boli obhorené a reťaze roztopené. Jeho kedysi perlové červené oči bezvládne zízali, všetok pekelný oheň sa z nich vytratil. Sunny to urobila, použila svoju anjelskú silu a obrátila svojho nepriateľa na kôpku popola.
,,Sunshine,“ zašepkal chrapľavo. ,,Ďakujem. Je mi to ľúto... Ľúto ohľadne...“
,,Psst, iba odpočívaj, Jamie. Odpočívaj.“ Jemne ho pobozkala na pery a bolo to podivne teplé, na rozdiel od iných bozkov, ktoré zdieľali. Natoľko, že čokoľvek urobila, prinútilo ho to okamžite zaspať. 

Sunny sledovala Masona a Evana, ako Jamieho zdvíhajú na zadné sedadlo Masonovho pickupu. Dala mu svätý bozk a umiestnila ho do hlbokého uzdravujúceho tranzu. Hoci jeho vonkajšie rany okamžite uzdravila, emocionálnu a duchovnú traumu z prichádzajúcej smrti, bolo tiež nutné vyliečiť a potrebovalo to čas. Potom, čo ho položili na sedadlo, vyzeral pokojne, a tak rýchlo zaspal, že začal hlasno chrápať.
Mace sa k nej otočil. ,,Nechápem to,“ zavrtel hlavou. ,,Boli sme po krk v bitke s niektorými naozaj zlými démonmi a potom... Išli po nás duchovia. A z kadiaľ si sa tu vzala?“ Ukázal na ňu. ,,Objavila si sa tu z ničoho nič a všetci démoni boli odrazu preč. Thrastikas je spálený na zemi. Čo sa to deje?“
Sunny sa vyhýbavo usmiala. ,,No, bála som sa o Jamieho.“ Otočila sa a nakukla na neho ešte raz, aby samú seba uistila, že je všetko naozaj v poriadku.    
,,Takže si prišla na bojisko plné démonov? Vážne, teraz,“ pokračoval Mace a dotkol sa jej pleca. ,,Neverím ti. Musí v tom byť niečo viac.“
Shay zatlačila Masona na stranu vodiča. ,,Nechaj Sunny na pokoji. Nestačí, že sa musí škriepiť s Jamiem? Nepotrebuje sa aj s tebou.“
Zastavil. ,,Škriepiť? Z miesta, kde som stál, to vyzeralo, že sa medzi nimi deje niečo oveľa viac.“
Shay doňho strčila. ,,Jednoducho šoféruj. Nie je tu žiadne veľké sprisahanie.“
Stále mrmlal o odparených démonoch a nadprirodzených silách, keď Shay zatvárala dvere jeho auta a spiklenecky sa usmiala na Sunny. ,,Ďakujem, zlatko,“ povedala. ,,Viem, že ti vďačíme za naše životy alebo ti prinajmenšom vďačíme za ten Jamieho. Že ti dostatočne záleží, aby si prišla sem...“
Sunny zodvihla prst k perám a dramaticky zašepkala. ,,Psst. Ak počuje, mohlo by sa mu to dostať do hlavy.“
Shay sa rozosmiala. ,,Ach, môj bože, ty ho už totálne máš. “

Absolútne ho milujem, takmer to vyhŕkla v odpoveď, ale obrátila sa späť k svojmu autu. Jej práca iba začala. 

8 komentářů:

  1. Děkuji moc za skvělý překlad!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuju moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  3. Skvělé, díky moc za další kapitolu

    OdpovědětVymazat
  4. Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-) ;-)

    OdpovědětVymazat
  5. Vdaka za skvelé pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  6. DĚKUJI ZA PŘEKLAD.

    OdpovědětVymazat
  7. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat