úterý 21. dubna 2015

Rudý anděl - Kapitola 5



,,Shay, potrebujem byť so Sunny osamote.“Jamie sa s tlejúcim odhodlaním stretol so Sunnyiným pohľadom. Oči mal podliate krvou, nepochybne z tých málo okamžikov, kedy sa pozrel na Kiela. Dúfala, že jeho zrak nebol poškodený a musela bojovať s nutkaním priskočiť k nemu, aby ho skontrolovala či je naozaj v poriadku.

Ani jeden z nich neprehovoril. Prekvapená Shay sedela na stoličke a nehýbala sa.
Medzitým na ňu stálehľadel, akoby priamo videl do jej rýchlo bijúceho srdca. Hanba jej naplnila hrdlo zlosťou a rozpaky spôsobili, že sa pozerala do podlahy.
Shay bez slova kráčala ku dverám a než ju mohla Sunny zastaviť, vtiahla ju do tesného, upokojujúceho objatia. ,,Je to v poriadku,“ zamumlala proti jej tvári. ,,Nikomu to nepovieme, sľubujem. S nami si v bezpečí... Aj to ti sľubujem.“
Prikývla, Shay ju pustila a ponáhľala sa hore opotrebovanými schodmi, ktoré viedli na poschodie. Sledovala ako odchádza, pozerala sa na všetko okrem Jamieho Angela. Nemohla mu vyčítať, že jej to prezradil, nie tak celkom – ale napriek tomu ju to stále bolelo, po tom všetkom, čo riskovala kvôli ich bozku.
Chvejúc sa, objala sa rukami, aby zabránila fyzickému kontaktu s ním. Ale nemohla vedieť, že je to na nič, pretože jeho veľká, silná ruka sa dotkla jej ramena.
,,Si v poriadku? V bezpečí?“ Opýtal sa ticho.
Pohupovala hlavou, zízajúc na podlahu. ,,Bude to dobré.“
,,Tak sa na mňa pozri, Sunny,“ zamumlal a pohladil ju po paži. Znova to robil, dotýkal sa jej, hoci by si mal držať odstup.
Uhla sa jeho dotyku. ,,Teraz je všetko v poriadku, ale iba dovtedy, kým sa ma zase nedotkneš alebo ma nepobozkáš. Nič z toho sa už nikdy nemôže stať.“
,,Neznášam to. Nedokážem ani povedať, ako veľmi to nenávidím.“ Jeho hlas bol chrapľavý a plný emócií. ,,Ale nechcem, aby si kvôli mne trpela.“
Vrátila sa k nemu, bojujúc so slzami. ,,A ty sa nechceš smažiť v pekle, ako si povedal Shay,“ poznamenala s nádychom horkosti.
,,Nebojím sa o seba! To predsa vieš.“ Položil jej silné ruky na obe ramená a prinútil ju otočiť sa, aby mu čelila. Nechcela, aby videl jej oči naplnené slzami. Bolesť v jej srdci, bola kvôli nemu, no napriek tomu prekročila hranice. Stáročia bola osamelá, v bolesti pre niekoho, kto bol pre ňu ako vlastný, nie pre stráženie, ani kvôli objektívnej ochrane.
Dvoma prstami jej skĺzol pod bradu, nakláňajúc jej tvár, až kým ich pohľady neboli uzamknuté. ,,Ublížil som ti. Je mi to ľúto.“
Zavrela oči. ,,Nerozumieš tomu. Ako by si mohol?“
,,Nechaj ma porozumieť. Prezraď mi, načo teraz myslíš.“
Jeho ruka sa jej stále dotýkala, čo ju viedlo k zúfalstvu. ,,Nepočul si, čo som ti práve povedala? Žiadne dotýkanie, inak za to budem potrestaná.“
Usmial sa na ňu. ,,Nebolo to sexuálne, aby bolo jasné. Som si istý, že to vedia aj oni.“
Prešla na druhú stranu miestnosti, začala lenivo listovať v hromade kožou viazaných zväzkov, rozväzovať ich a zväzovať. ,,Prajem si, aby som bola človek. Pre anjela je toto hriech,“ povedala po chvíli. ,,Spadá to do Desatora.
,,Vyzeráš úplne ako človek. Videl som už pár anjelov, ale ty nevyzeráš ako jedna z nich.“
Zadívala sa na knihu, ktorá ležala na stole. Anjeli medzi nami. Až teraz si uvedomila, že každučký zväzok v tej hromade je o jej druhu. ,,Povyťahoval si to všetko von, aby si sa o mne dozvedel niečo viac? O nás?“
Oprel sa o vysokú policu. ,,Sila zvyku mojej práce. Stretneš niečo, čo nepoznáš a skúmaš to.“ Vyprskol smiechom. ,,Prepáč za výber slov.“
Prešla cez izbu a posadila sa na roh stola. ,,Uľahčím ti to. Vysvetlím ti, čo robím na Zemi. Ale potom už nikdy nemôžeme byť spolu ani ako priatelia.“
Kedysi dávno, Jamie dával krátkodobé sľuby, ale nemal v úmysle ich dodržať a toto bol presne jeden z tých okamihov. Nejakým spôsobom zistil, že chceo Sunnyvedieť viac. Nedokázal si predstaviť, žeby ju odteraz nevidel. Priateľstvo možno, ale chcel oveľa viac. Na druhú stranu, si pamätal, čo povedal – nechcel jej spôsobiť problémy, za ktoré by bola potrestaná a naozaj nechcel nakričať na Boha v tomto procese. Za tie roky, čo bol lovcom sa naučil ďalší zvyk – niekedy si sa naozaj dostal na svoju cestu ibatak, že si porušil duchovné pravidlá. Toto bol tiež jeden z tých prípadov. Sakramentsky v to dúfal a modlil sa za to.
Sunny si prešlarukou cez vlasy v očividnom nepokoji. ,,Som Katein strážny anjel,“ ozvala sa po chvíli. ,,To, čo nazývame pozemským ochrancom, poslaným v ľudskej podobe.“
Jamie spracovával, čo mu povedala. Nikdy nečítal alebo nepočul o takejto veci, ale to nebolo nič prekvapujúce, pretože ona a jej kolegovia vyzerali a javili sa ako...Ľudia.
,,Prepáč, ale upíri potrebujú strážnych anjelov? To je to, čo mi tu hovoríš? Že je vás viac?“
Pokrčila ramenami. ,,Neviem. Nie som na zozname priorít, keď sa jedná o informácie. Som to, čo by si volal...“ nečakane sa zasmiala, ale smútok číhal v jej pohľade. ,,Som nižšia priečka, Jamie.“
,,Dolná priečka medzi najsilnejšími bytosťami Boha, ktoré boli stvorené. To je najvyššia úroveň všetkého ostatného,“ povedal a snažil sa zabudnúť, že ju pobozkal. Tak dlho, ako nebuderozškatuľkovávaťsvoju túžbu po nej a jej anjelskej povahe, by to mohol udržať pohromade.
,,Som to, čo volajú mláďaťom.
,,Čo tým myslíš? Nie si tu už od začiatku? Od stvorenia?“
Usmiala sa a srdce mu poskočilo. Bola krásna a to aj uprostred takejto zložitej konverzácie. Spôsob ako jej iskrilo v očiach, ako žiarili s vnútorným plameňom dobra a svetla. Spôsob, ako sa na neho v tomto momente pozerala, akoby bol najdôležitejšou osobou v jej vesmíre.
Nemohla mu vysvetliť jej smiech alebo mu dať odpoveď na otázku, iba sa stále slabo usmievala. Napätie medzi nimi sa zmiernilo a on sa uvoľnene oprel o policu.
,,Môžeš mi to povedať,“ povzbudzoval ju. ,,Nech je to čokoľvek, zvládnem to.“
,,Nepochybujem o tom, Jamie. Nie, nie som jeden z originálov. Ďalší nápad, stvorená neskôr, povedala by som.“
,,To mi má pomôcť cítiť sa menej desivo,“ odfrkol si. ,,Myslím tým, ako môže túžba dostať anjela, ktorý cíti to, čo teraz ty, na zoznam hriešnikovalebo niekde inde.“
,,Pravdepodobne môže, povedala a jej úsmev zmizol. ,,Bohužiaľ, pre oboch.
,,Hej, súhlasil. ,,Tak, ako presne si stará?
,,Neviem. Ako človek dvadsaťsedem, myslím.
Pozrel na ňu s úskokom a zamračil sa. ,,Ako to nemôžeš vedieť?
,,Nestvorili nás, aby sme si pamätali. Prináša to iba problémy. Pamätám si tento život, ako Katein strážca... A na nejaké spomienky, predtým, než som sem bola poslaná. Možno niekoľko sto rokov. Ale to je asi tak všetko.
,,Wow.To je... Nikdy si sa nečudovala nad tým, ako málo si toho pamätáš?
Pokrútila hlavou. ,,Do tohoto života som vložila všetko.“ Potľapkala sa po hrudi. ,,Byť SunnyRenfroe. To je to, kto som teraz. Ak je niečo, čo ťa anjeli naučia, tak je to význam každej sekundy života, učenie sa, ako je každý okamih vzácny.“
To bolo presne to, čo cítil ako lovec. Príliš veľa času strávenéhovyhľadávaním a ničením démonov si vybralo svoju daň, ale tiež ho naučilo pochopiť neistú hranicu medzi životom a smrťou, dobrom a zlom. Napriek všetkému, čo videl, nikdy nestretol muža alebo ženu ako SunnyRenfroe.
,,Si pre mňa záhadou. Nemyslím to v zlom,“ dodal rýchlo. ,,Ale nikdy som v knihách alebo teréne nevidel nič o ľudských strážcoch. Anjelský strážcovia? Hej, myslím, že som svojho videl niekoľkokrát, keď som bol v zápale boja. Sú rovnako veľký a desivý ako tvoj šéf. Ale ty? Nikdy som nevidel niečo ako si ty,Sunny.“
Opäť sa usmiala jedným z jej širokých okúzľujúcich úsmevov. ,,No, Jamie Angel, nie, žeby si to poznal.
,,Ale hneď som spoznal, že nie si človek.“ Nedokázal si pomôcť, ale žiaril pýchou. Chcel, aby obdivovala jeho schopnosti a zručnosti, chcel jej dokázať, že stojí za jej pozornosť a starostlivosť. Chcel, aby ho milovala. 
Uvedomil si to až potom, čo poznanie bleskovo zasiahlo jeho srdce. Chcel, aby ho táto žena milovala, telom aj dušou. Navždy alebo nikdy. Aj keď sa poznali iba deň, zamiloval sa do nej. Stvrdol. Takmer mohol ochutnať, ako veľmi po nej túžil, aby sa tie jej široké hnedé oči pozerali do jeho a pritom šepkala nežnosti.
A to bolo úplne zakázané.
Pozrel na podlahu, snažiac sa upokojiť svoje divoké myšlienky. Niečo povedala, ale nedokázal sa na nič sústrediť ani počúvať.
,,Hmm?“ Skúsil a pozeral sa na svoje topánky. 
,,Vysvetľovala som, prečo som Kateinstrážca.“
Prinútil sa pozrieť hore a snažil sa vyzerať vyrovnane. ,,Prepáč... Pokúšam sa to všetko spracovať. Takže,“ povedal. Nechcel, aby v ňom dokázala čítať. ,,Kate...“
,,Pretože je upír, musí byť jej ochranca v ľudskej podobe. Inak by dokázala svojimi schopnosťami odhaliť prítomnosť anjela.“
,,A to je presne to, čo nechápem. Hovoríš, že anjeli strážia upírov?“ Pozrel na ňu, neschopný udržať odpor v hlase. ,,Prečo by Boh chránil bandu krvilačných tvorov akou sú oni?“
Sunnyine oči zachvátil mierny hnev. ,,Počúval si ma vôbec? Som jej strážny anjel, takže o nej, prosím, nehovor tak neúctivo... Alebo o jej druhu. Tiež sú božími stvoreniami a nie sú zlí. Sú rovnako zraniteľní a ako dobre vieš, Boh chráni, čo je jeho.“
Bude trvať dlhú dobu, kým si bude myslieť, že upíry sú zraniteľní a že patria Bohu, ale tiež uznal, že Sunny toho vie oveľa viac než on. Nikdy si nemyslel, že odvolanie lovu na upírov ho urobí takým vďačným. Aspoň to bola jediná dobrá vec na tomto fiaskua možno by si za ňu mohol pripísať zopár nebeských bodov.
,,Dobre, upíry nie sú zlí. Beriem na vedomie a určite to zapíšem do spisov. Ale radšej mi povedz, ako sa Kate podarilo získať toľko šťastia a získať ťa?“
,,U všetkých upírov je to rovnaké. Ich strážcovia sú posielaní, ako ja, do ich životov. Ako priatelia, príbuzní, susedia. Berieme na sebe rôzne role, ale účel je vždy rovnaký – chránime ich pred démonmi.“ Na chvíľu sa zastavila a hrala sa s lemom svetra, zrejme z nejakého dôvodu váhala. ,,A tiež pred nerozumnými lovcami, ktorí veria klamstvám a mýtom o nich. Chránime ich pred ľuďmi... Ako si ty.“
,,Tak to je možno to najhoršie, čo som za celú noc počul,“ povedal a kopal sám seba za všetky tie roky, čo trápil Kate za akúkoľvek vec.
Rázne pokrútila hlavou. ,,Si dobrý lovec. Výborný. Nevedel si... To bol jeden z dôvodov, prečo som dnes prišla. Myslela som, žeby som ti dokázala pomôcť pochopiť nejaké veci. Ovplyvniť ťa.“
,,Určite si ma ovplyvnila,“ povedal hlasom, ktorý pripadal zvodný aj jemu samotnému.
Sunny to neuniklo a rýchlo sa postavila. ,,A teraz som odpovedala na všetky otázky,“povedala s falošnouľahkosťou. ,,Mala by som nájsť Kate...“
Chytil ju za ruku a pritiahol k sebe. Zatlačila do jeho hrude, ale nie veľmi tvrdo ani presvedčivo. Jednou rukou skĺzol k dolnej časti jej chrbta, nedržal ju príliš blízko, ale dostatočne blízko nato, aby ju cítil.
,,Musím ťa zase vidieť. Priatelia. Môžeme byť aspoň to, nie?“
Dlaňami stále spočívala na jeho hrudi a on prisahal, že cítil telo jej kože aj cez tričko s dlhými rukávmi.
,,Priatelia?“ Pátrala v jeho tvári, hnedými očami prechádzala po jeho rysoch. Možno sa snažila vyčítať jeho pravé úmysly.
,,Iba priatelia. Chcem viac, ale...“ Pritisol nos k jej temenu a vdychoval levanduľovú vôňu jej šampónu. ,,Som realista.“
,,Jasné, samozrejme. Chceš byť priateľ so strážnym anjelom. Stojíš oboma nohami pevne na zemi.“
,,Už sme priatelia,“ opáčil. ,,Nepovedala by si to? Takže som iba za pokračovanie súčasného stavu.“
Povzdychla si doňho trochu a odstúpila od neho. ,,Si veľmi presvedčivý.“
,,Snažím sa.“ Venoval jej koketný, ale sladký úsmev, aj keď to bolo v rozpore s ním samotným.
Sunny bez odpovede kráčala na druhú stranu miestnosti a v prvej chvíli si myslel, že neodpovie, ale potom sa zastavila a obrátila sa k nemu. ,,Dobre, priatelia nateraz... Ibaže som počula Kielovu námietku. A ak to urobím? Možno ma už nikdy neuvidíš tak ako tak.“


10 komentářů:

  1. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji moc za skvělý překlad!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Veľká vďaka za skvelý preklad a korekciu :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  5. Moc díky za nový překlad.

    OdpovědětVymazat
  6. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat